BRATISLAVA 21. augusta (WebNoviny.sk) – Okupácia Československa v auguste 1968 bola ďalším zo zločinov komunizmu, tvrdí vo vyhlásení k 50. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa Občianska konzervatívna strana (OKS).
Konzervatívci vnímajú výročie „nie ako dôvod oslavovať nereálny pokus o reformu komunistického systému vtedajším vedením komunistickej strany, ale predovšetkým ako príležitosť pripomenúť si zločinný charakter komunistickej totality, uctiť si pamiatku jej obetí a vyzdvihnúť odvahu statočných ľudí, ktorí sa jej postavili na odpor“.
Komunizmus bol a ostal zločineckým režimom
August 1968 je pre OKS „trvalou pripomienkou dôležitosti skutočne slobodnej a demokratickej spoločnosti, ktorú je potrebné obhajovať a chrániť. Rovnako nám pripomína, že miesto slobodného a demokratického Slovenska je na Západe, čoho vyjadrením je naše členstvo v NATO a EÚ“.
Najvýznamnejšie udalosti Pražskej jari a invázie do ČSSR
Ako sa ďalej píše vo vyhlásení OKS k 50. výročiu okupácie Československa podpísanom predsedom OKS a poslancom Národnej rady SR Ondrejom Dostálom a podpredsedom OKS a predsedom Programovej rady OKS Jurajom Petrovičom, „vraždenie československých občanov sovietskymi okupantmi v roku 1968 bolo logickým pokračovaním vraždenia politických oponentov československými komunistami po puči a nastolení komunistického režimu v roku 1948. Normalizácia 70. rokov bola pokračovaním justičných zločinov 50. rokov. Komunizmus bol a ostal zločineckým režimom“.
OKS dodáva, že výročie „nám zároveň pripomína potrebu našej solidarity s obeťami agresie a útlaku totalitných a autoritatívnych režimov. Našu podporu si zaslúžia Gruzínsko a Ukrajina, ktoré dnes čelia agresii zo strany Putinovho Ruska“.
Sovietske vojská odišli až v roku 1991
V utorok 21. augusta si pripomíname okrúhle 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky (ČSSR).
Invázia zmarila všetky nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane, Pražskej jari, s ktorou sa spája predovšetkým meno vtedajšieho prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ Alexandra Dubčeka.
V noci z 20. na 21. augusta vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy – Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Poľska a Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) vtrhli na územie Československa.
Na „akte internacionálnej solidarity“ sa nepodieľalo Rumunsko. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská nakoniec odišli až v roku 1991.
Po okupácii „politika normalizácie“
Po okupácii nastúpila takzvaná politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák.
Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili.
Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
Pádu totality sa Československo dočkalo 17. novembra 1989. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
