BRATISLAVA 15. augusta (WEBNOVINY) – Slovensko by podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Miroslava Gazdíka malo pristúpiť k navýšeniu eurovalu.
„Pokiaľ sa rozšíri euroval a pristúpia aj iné krajiny, tak potom aj to riziko sa bude rozkladať viac a ťarcha nezostane na súčasných krajinách,“ povedal po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou.
Tento svoj postoj bude presadzovať na stredajšom predstavenstve KOZ, ktoré by malo rokovať o postoji odborárov k rozšíreniu eurovalu.
„Je predstava, že dáme určitú výzvu politickým subjektom, aby prijali také rozhodnutie, ktoré bude mať najmenšie dopady na slovenských občanov,“ povedal šéf KOZ k stredajšiemu zasadnutiu predstavenstva odborárov. Odmietnutie pomoci v súvislosti s navýšením eurovalu by podľa Gazdíka mohlo občanov Slovenska „zatlačiť do ešte väčšej biedy„. Ako dodal, politické strany by mali k tejto téme pristúpiť zodpovedne a nemali by sa snažiť získať na nej politický kapitál.
Viac o tejto téme nájdete v:
Chorú časť eurozóny treba amputovať, tvrdí Slota
Uvedenie dohôd z Bruselu do praxe je podľa Mikloša kľúčové
Zamestnávatelia ešte nerokovali
Ako po stretnutí s predsedníčkou vlády uviedol prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Marián Jusko, o navýšení eurovalu sa v členskej základni RÚZ zatiaľ širšie nediskutovalo. „Existujú na to rozličné názory,“ uviedol Jusko. On osobne má na tému jasný názor. „To, čo vravela premiérka, osobne vcelku schvaľujem,“ dodal. Ak sa podľa neho zhodne na rovnakom názore na navýšenie eurovalu väčšina v RÚZ, tak k tomu táto zamestnávateľská organizácia zaujme stanovisko.
Jednoznačný postoj k navýšeniu eurovalu zatiaľ nezaujala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ). „Orgány k tomu ešte nezasadali,“ skonštatoval prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Podľa neho však bude asociácia svoje stanoviská zaujímať tak, aby euro aj eurozóna na Slovensku zostala zachovaná.
Strany sa nevedia dohodnúť
V názoroch na riešenie dlhovej krízy v Európe nie sú politické strany jednotné. Koaličná SaS odmieta nátlak, ktorý sa objavil v súvislosti s postojom strany k navyšovaniu dočasného eurovalu a navyšovaniu jeho kompetencií. Podľa podpredsedu strany a ministra hospodárstva Juraja Miškova iba dodržiava programové vyhlásenie vlády. „V programovom vyhlásení vlády, akokoľvek dôkladne sme ho čítali, sa nikde nepíše o navyšovaní eurovalu 1, o ďalších stabilizačných mechanizmoch, ktoré by sme mali podporiť, o pôžičkách, ktoré by malo Slovensko poskytnúť nezodpovedným krajinám,“ povedal koncom minulého týždňa Miškov.
Navýšenie dočasného eurovalu na pôvodne zamýšľanú efektívnu kapacitu 440 mld. eur a zvýšenie miery jeho flexibility je podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) momentálne pre upokojenie situácie na trhoch rozhodujúce. „Nie je to záruka toho, že to situáciu vyrieši, ale je to jediná možnosť, ktorú máme, znížiť to riziko a prispieť k upokojeniu a vyriešeniu situácie,“ povedal minulý týždeň vo štvrtok Mikloš.
Opatrenia dohodnuté lídrami eurozóny koncom júla ako aj navýšenie eurovalu sú podľa Mikloša záväzné, keďže sú dohodnuté hlavami štátov.
„Považujem to za mimoriadne opatrenia, v mimoriadnom čase a v mimoriadnej situácii,“ konštatoval. Návrh na ďalšie navýšenie prvého eurovalu nad úroveň spomínanej efektívnej úverovej kapacity 440 mld. eur podľa neho v Bruseli oficiálne nepadol, ak by sa tak stalo, zrejme by sa pochopenia od slovenskej vlády nedočkal. „Nie som priaznivcom navyšovania,“ tvrdí minister.
Európski lídri sa 21. júla tohto roka dohodli na mimoriadnom summite na viacerých opatreniach, ktorými chcú zvýšiť efektivitu a flexibilitu prvého dočasného eurovalu, teda Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF). Tým sa má zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy do ďalších, väčších ekonomík, ako sú Taliansko alebo Španielsko.
