BRATISLAVA 8. mája (WEBNOVINY) – Ochranári ohodnotili končiace sa volebné obdobie z pohľadu ochrany a tvorby životného prostredia najhoršou známkou – pätorkou. Vyplýva to z prieskumu organizácie Greenpeace Slovensko, ktorá oslovila z 37 mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív 60 ochranárov a občianskych aktivistov. Tí mali známkou od jeden až po päť ohodnotiť obdobie vlády premiéra Roberta Fica. Ako uviedol pre agentúru SITA riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman, priemerná známka pri tomto hodnotení bola 4,7. Dodal, že predchádzajúce volebné obdobie 2002 až 2006 dostalo známku 4, pričom priemer bol 3,7. Vtedy vládne obdobie hodnotilo 50 osobností environmentálneho hnutia, ktoré reprezentovali 35 mimovládnych organizácií zo všetkých kútov SR.
Zle dopadli pri hodnotení aj ministri životného pôsobenia. Od aktivistov dostali výslednú známku 5, pričom priemer bol 4,7. V predchádzajúcom volebnom období to bolo o jeden stupeň lepšie. Po voľbách v roku 2006, keď vládu zostavoval súčasný premiér Robert Fico (Smer-SD), pripadlo ministerstvo životného prostredia koaličnej Slovenskej národnej strane (SNS). Pôsobenie jej ministrov v rezorte však bolo počas štyroch rokov poznačené škandálmi a kauzami, čo spôsobilo, že v kresle sa vystriedali až traja ministri zo SNS. Najznámejšou kauzou rezortu bol nevýhodný predaj slovenských emisných jednotiek, ktorý začal pripravovať prvý minister životného prostredia za SNS vo Ficovej vláde Jaroslav Izák. Ten bol však 18. augusta 2008 odvolaný z postu pre dotácie z Environmentálneho fondu pridelené súkromným osobám v súlade so zákonom, ale v rozpore s etickým princípom. Obchod s voľnými emisnými limitmi začal prerastať do kauzy za ministrovania Izákovho nástupcu Jána Chrbeta. Ten sa udržal v kresle do 6. mája 2009. Premiér ho odvolal pre politické zlyhanie, ktorého sa dopustil tým, že od vlády požadoval, aby rozhodla, či zruší spornú zmluvu s americkou firmou Interblue Group o predaji emisných kvót. Dva týždne viedol envirorezort aj minister školstva Ján Mikolaj (SNS), kým do funkcie nebol menovaný v poradí tretí minister životného prostredia za SNS Viliam Turský. Do kresla bol dosadený 20. mája z pozície tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva SR a zotrval v ňom do 28. augusta. Turského šéfovanie v envirorezorte charakterizuje pokračovanie kauzy okolo predaja voľných emisných kvót, pri ktorej SR pre nevýhodnú zmluvu so súkromnou firmou Interblue Group podľa medializovaných informácií prišla minimálne o 66 miliónov eur v porovnaní s predajmi okolitých európskych štátov. K tomuto obchodu sa pridalo aj zmedializovanie tendra Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý patrí pod správu rezortu životného prostredia, na odvoz a likvidáciu odpadového popolčeka a škvary. Podozrivý tender, ako aj nevýhodnú zmluvu medzi Slovenským vodohospodárskym podnikom Žilina a spoločnosťou Xiland na dlhodobý a lacný prenájom pozemku pri vodnom diele Gabčíkovo zrušil po príchode na ministerstvo životného prostredia vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru-SD. Jeho dočasným vymenovaním do funkcie šéfa envirorezortu, vlani koncom augusta, odobral premiér Fico ministerstvo životného prostredia koaličnej SNS. Čaplovič tiež začiatkom septembra 2009 vypovedal opčnú zmluvu s firmou Interblue Group.
V súčasnosti rezort vedie nominant vládneho Smeru-SD Jozef Medveď, ktorý bol do funkcie menovaný 28. októbra 2009. Jeho doterajšiu prácu charakterizuje zatiaľ neúspešný pokus o vyplatenie doplatku 15 miliónov eur firmou Interblue Group, ktorý je viazaný na projekty znižujúce skleníkové plyny podľa tzv. zelenej investičnej schémy, a kontroverzný návrh na zonáciu Tatranského národného parku. Práve tento návrh vyvolal nevôľu odbornej i laickej verejnosti, keďže podľa neho by sa zmenšilo územie s najvyššou ochranou vo Vysokých Tatrách o takmer 9 tisíc hektárov. Toto územie malo prejsť do zóny cestovného ruchu. Medveď návrh stiahol a dal prepracovať už aj za účasti odborníkov. „Z čisto negatívneho hodnotenia ministrov životného prostredia známkami 4 a 5 sa vymykalo iba hodnotenie pôsobenia podpredsedu vlády Dušana Čaploviča na poste ministra životného prostredia. V šiestich prípadoch dostal hodnotenie 3,“ uviedol Rizman. Dodal, že minister z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), ktorým bol László Miklós zo Strany maďarskej koalície (SMK), dostal na konci funkčného obdobia od ochranárov výslednú známku 4, pri priemere 3,74.
SITA