Exkurzia po južnej pologuli pokračuje v Južnej Afrike. Najlepšie vína z Južnej Afriky sú červené cuvée na báze odrôd z Bordeaux, teda cabernet sauvignon, merlot a ich kamaráti. Národná odroda je tiež červená, ale má meno pinotage. Vznikla v 20. rokoch krížením odrôd pinot noir a cinsault, inak známej aj pod menom hermitage. Komerčného uvedenia sa vínam dostalo až v o dobrých 20 rokov neskôr. Svoje významné miesto v Južnej Afrike majú pinotage vína dodnes, ale na svetových trhoch sa masovo nepresadili. Vína z tejto odrody sú tmavočervené, trošku zadymené, zemité, niekedy aj trocha ovocné. Často vo vôni cítiť náznaky spálenej gumy či dechtu. Pinotage je výborným rozdeľovačom názorov. Ľudia ho alebo nenávidia, alebo milujú. Jedným z najstarších a hlavne najlepších výrobcov vína z tejto odrody je firma Kanonkop. Nad vstupnými dverami degustačnej miestnosti majú nápis „Pinotage je šťava zo ženských jazykov a levích sŕdc, človek po požití dostatočného množstva môže rozprávať donekonečna a bojovať proti zlu“.
V Argentíne je odroda číslo jedna malbec a červené vína z neho vyrobené. Ako hovorí klasik, 20 000 hektárov sa nemôže mýliť. Odroda pochádza z Bordeaux, kde sa dnes takmer nepestuje. Vo Francúzsku je dominantná najmä v oblasti Cahors, na juhozápade, kde sa z neho robia tzv. čierne vína, pre svoju tmavú farbu, ale aj drsnú chuť. Pestuje sa v rôznych oblastiach vo svete, napr. v Kalifornii bola najčastejšie pestovanou odrodou v časoch pred prohibíciou. V Argentíne je doma od roku 1868 a robia sa z neho veľmi elegantné ovocné vína s hladkou chuťou. Za posledných 20 rokov malbec zažil znovuobjavenie, výrobcovia sa orientujú na kvalitu a výsledkom sú špičkové červené vína, znesúce porovnanie s konkurenciou zo sveta, s jediným rozdielom, že v prípade argentínskych vín dominuje odroda malbec.
Tento zoznam nemôže byť kompletný bez odrody zinfandel z Kalifornie. Americká ikona je vynášaná do neba i zatracovaná pod čiernu zem. Takzvaný white zinfandel, teda rosé z odrody zinfandel, som dobrý ešte nepil. Vždy je to mdlé, nasladlé víno bez charakteru. Červené sa dajú, hlavne ak ich robí niekto, kto to vie, ako napr. firma Ridge. Nie sú to vína, ktoré by zmenili históriu, ale dajú sa piť. A Američania ich milujú, volajú ich familiárne „zin“. Krásny dôkaz lásky k tejto odrode je víno s menom 7 Deadly Zins, čiže variant na 7 smrteľných hriechov.
V Kalifornii sa Zinfandel objavil v 50. rokoch 19. storočia. O jeho pôvode existujú legendy a veľa vedeckých prác. Dlho ho stotožňovali s talianskou odrodou primitivo, s ktorou ale nie je na 100% geneticky identický. Od roku 1994 sa genetickými testami systematicky hľadali európske odrody zodpovedajúce zinfandelu. Našiel sa príbuzný v odrode plavac mali, odroda, ktorú si v Chorvátsku nemôžete nevšimnúť. Časom vysvitlo, že to nie je rodič, ale iný príbuzný, nie celkom geneticky totožný. Detektívka pokračovala ďalej a v roku 2001 bola v Chorvátsku identifikovaná odroda crljenak ako ekvivalent zinfandelu. Snáď je to koniec hľadania rodičov tohto milovaného dieťaťa.
Veľa ľudí u nás asi ani nevie, že v juhoamerickom štáte Uruguaj sa dorába víno. Tí pozornejší si ho už všimli, pretože z času na čas sa dá nájsť aj v slovenských vinotékach. Najznámejším reprezentantom z tejto krajiny je víno z odrody tannat. Do Uruguaja sa dostal tannat s baskickými osadníkmi v 19. storočí. Vyrábajú sa tu z neho silné, taninózne červené vína. Póvodným domovom tejto odrody je juhozápad Francúzska pod Pyrenejami, konkrétne apelácia Madiran. Zaujímavý je výskyt tejto odrody v oblasti Armagnac, kde sa však výsledný produkt kvasenia destiluje a predáva ako liehovina. Tannat sa pestuje i v iných juhoamerických krajinách, v Uruguaji je to však číslo jedna. Uruguajský tannat je známy svojou mäkkou chuťou, zaoblenými tanínmi a vôňou čiernych ríbezlí.
Jednu špecifickú národnú odrodu nájdeme aj hneď za našimi hranicami v Rakúsku, kde sa pestuje odjakživa veltlín. V Rakúsku je síce viac špecifických domácich odrôd (scheurebe, zweigelt…), ale veltlín zelený (alebo Grüner Veltliner) sa stal svetovo najznámejším rakúskym vínnym veľvyslancom. Našinec by síce povedal, že to nie je čisto rakúska odroda, keďže sa vyskytuje na celom území bývalého Rakúsko-Uhorska, ale kvality, ktoré dosahuje v krajine pôvodu, inde neboli dosiahnuté. Dôvody môžu byť rôzne, ale pozornosť, ktorú venujú Rakúšania tejto odrode, nemá obdobu. Veď aj plochy, na ktorých sa pestuje, tvoria asi tretinu všetkých rakúskych vinohradov. Popularitu si rakúsky veltlín razí aj za morom, kde je už niekoľko rokov na vínnych lístkoch najlepších reštaurácii. Rakúske veltlíny sú také, aké ich poznáme z domu – ľahké, ovocné, biele vína dobre sa hodiace k jedlu, ale pitné aj samy osebe či ako strik počas horúcich letných večerov. Špičkové vína treba hľadať v oblastiach Weinviertel, Kamptal, Kremstal a Wachau.
Neviem presne posúdiť, ako národné odrody prispievajú k národnej obrode štátov, kde sa pestujú, ale domáci ich určite radia k svojmu národnému vinárskemu dedičstvu. Pre zahraničných pozorovateľov sú to zaujímavé objekty na skúmanie bez ohľadu na národnú identitu. Ak teda chcete skúsiť niečo nevšedné alebo si suvenírom pripomenúť vzdialenú krajinu, siahnite po národných odrodách.
Prečítajte si aj: Obroda národných vínnych odrôd