BRATISLAVA 15. septembra (WebNoviny.sk) – Katolícka cirkev na Slovensku si v utorok pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku dňom pracovného pokoja. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne. Šaštín je starobylým pútnickým miestom.
V Šaštíne sa konala národná púť
Prvé slávené sväté omše k sviatku Panny Márie odzneli v Šaštíne už o 7:00 a 8:00 hodine, ďalšiu si budú môcť návštevníci vypočuť o 18:00 hodine. O 14:00 hodine začal akatist k Bohorodičke, ktorý zakončí požehnanie pútnikov.
Na púť k Sedembolestnej Panne Márii prišlo v utorok približne 30-tisíc pútnikov. Vyvrcholením národnej púte, ktorá sa konala od piatku v Šaštíne, bola o 10:30 svätá omša za účasti slovenských biskupov. Hlavným kazateľom bol arcibiskup vladyka Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme. Vasiľ sa v prejave venoval aktuálnym spoločenským témam, pričom nevynechal ani tému migrácie.
Veriacich v Šaštíne vyzval, aby nedovolili, aby sa bezcitnosť skrývala za falošné vlastenectvo, falošné pseudokresťanské nálepky, či strach. Ľudí povzbudil, aby si chránili svoju identitu, národnú, politickú, kultúrnu, duchovnú, náboženskú, no zároveň vytýčil medze.
„Robme tak jasne, odvážne, cieľavedome a hrdo, ale nikdy nie za cenu straty najdôležitejšej identity. Identity ľudskosti a solidarity,“ vyhlásil.
Vasiľ neskôr upozornil médiá, že majú veľkú úlohu informovať o zložitom probléme, akým je súčasná migrácia. „Treba, aby sa predišlo hystérii, alebo na druhej strane, romantizovaniu. Je to nesmierna úloha,“ adresoval novinárom arcibiskup.
Arcibiskup Vasiľ upozornil na stratu dôvery v slovo
Arcibiskup Cyril Vasiľ tiež v prejave hovoril o bolesti zo straty dôvery v dané slovo, v lásku a rodinu, ktorá ľudstvo zasahuje. Nedodržanie daného slova ale nie je podľa neho niečo, čo by sa týkalo len verejného života, či nášho správania sa na verejnosti.
„Vierolomnosť, klamstvo, podvod sa stali takým samozrejmým v každej sfére, že humpľujú aj tie najdôvernejšie ľudské väzby a vzťahy. (…) Vernosť danému slovu, zodpovednosť, vytrvalosť – tieto hodnoty sú náročné a často boli ohrozované. Dnes sa ale dostávajú do krízy osobitným, novým spôsobom,“ povedal počas svätej omše venovanej sviatku.
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú cirkev ho ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska.
Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že „ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna“.
Sochu vyhlásili za zázračnú
V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes.
Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov.
Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám slávnostne posvätili v roku 1764. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor.
Sedem znamená v biblickej reči plnosť
Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že „jej vlastnú dušu prenikne meč“.
Po druhý raz Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov.
Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.
