BRATISLAVA 15. januára(WEBNOVINY) – Pozrite si zoznam kandidátov na nového slovenského prezidenta, ktorého by si mali občania Slovenskej republiky voliť v prvom kole v sobotu 15. marca.
Gyula Bárdos sa narodil 15. marca 1958 v Bratislave. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval odbor slovenčina a maďarčina a pracoval ako redaktor v rôznych maďarských periodikách. V rokoch 1992-94 bol hovorcom v Maďarskom kresťanskodemokratickom hnutí a v roku 1994 sa stal poslancom Národnej rady (NR) SR za Maďarskú koalíciu. Poslancom NR SR za Stranu maďarskej koalície (SMK) bol v rokoch 1998 až 2010. V rokoch 2010 a 2012 sa SMK nedostala do parlamentu.
V rokoch 2010-12 bol Gyula Bárdos predsedom Republikovej rady SMK a momentálne je členom Republikového predsedníctva Strany maďarskej komunity (SMK). Od októbra 2012 je predsedom Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku – Csemadoku.
Prezidentský kandidát Strany maďarskej komunity (SMK) Gyula Bárdos oznámil svoje rozhodnutie kandidovať na post hlavy štátu v decembri 2013. Chce byť kandidátom všetkých menšín a všetkých demokraticky zmýšľajúcich a otvorených ľudí. Gyula Bárdos je ženatý, má dve deti.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org
Mgr. Jozef Behýl sa narodil 13. marca 1957 v Trnave. Vyštudoval pedagogiku. Od roku 2000 bol členom strany Smer, z ktorej v roku 2003 na vlastnú žiadosť vystúpil pre rozdielne programové názory.
Občiansky aktivista Jozef Behýl sa venuje najmä tretiemu sektoru. Začínal vo Zväze záujmových združení a v súčasnosti je predsedom dozornej rady občianskeho združenia Občiansky parlament a predsedom Stálej konferencie organizácií tretieho sektora. Mimovládne neziskové organizácie zastupuje v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality aj v Rade vlády pre neziskové mimovládne organizácie. Od roku 1992 sa venuje sprostredkovaniu nehnuteľností, má realitnú kanceláriu.
Na post prezidenta kandiduje ako občiansky kandidát. Jozef Behýl je ženatý, má jedno dieťa.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org, www.jozefbehyl.sk
JUDr. Ján Čarnogurský sa narodil 1. januára 1944 v Bratislave. V roku 1969 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe a pôsobil ako advokát v Bratislave. V roku 1971 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave titul doktora práv. Bol členom občianskoprávnej a pracovnoprávnej sekcie pri Ústredí slovenskej a českej advokácie.
Za obhajobu v politickom procese ho v roku 1981 vylúčili z radov advokácie. V nasledujúcich rokoch (1982-86) bol šoférom, neskôr podnikovým právnikom a v rokoch 1987 až 1989 bol nezamestnaný. V tomto období poskytoval právnické konzultácie náboženským a opozičným aktivistom. Vydával samizdatový časopis Bratislavské listy. Za „podvracanie republiky“ bol od augusta do novembra 1989 uväznený. Po novembri 1989 bol iniciátorom vzniku Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na Slovensku. Na jeho zakladajúcom sneme vo februári 1990 ho zvolili za predsedu a túto funkciu zastával do roku 2000.
Ján Čarnogurský vykonával rôzne funkcie vo vláde i v parlamente. V roku 1990 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Od mája 1991 do júna 1992 bol predsedom vlády Slovenskej republiky. Od júna do októbra 1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady. Poslancom Národnej rady SR bol až do parlamentných volieb v roku 1998. V rokoch 1998-2002 bol ministrom spravodlivosti SR vo vláde Mikuláša Dzurindu. V roku 2000 Ján Čarnogurský odišiel z politiky a založil si advokátsku kanceláriu.
Rozhodnutie kandidovať na post prezidenta SR ohlásil Čarnogurský v roku 2012. V októbri 2013 oznámil odchod z KDH, kandiduje ako občiansky kandidát. Je ženatý, má štyri deti.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.sk, www.panprezidentcarnogursky.sk
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR a tiež bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Robert Fico v roku 1987 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska a po revolúcii sa stal členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), za ktorú bol v roku 1992 zvolený za poslanca Národnej rady SR. SDĽ bola v roku 1998 súčasťou vládnej koalície spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou (SDK), Stranou maďarskej koalície (SMK) a Stranou občianskeho porozumenia (SOP), no Robert Fico sa pre nesúhlas a sklamanie z obsahu a štýlu politiky, ktorú realizovala „vláda zmeny“, rozhodol v auguste 1999 SDĽ opustiť a v NR SR bol nezávislým poslancom.
Koncom roka 1999 založil Robert Fico stranu Smer, ktorá sa zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu a pôsobila ako alternatíva voči vtedajšej vládnej koalícii i opozícii. V roku 2004 SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva a Sociálnodemokratická strana Slovenska sa integrovali so Smerom, od januára 2005 zanikli a Smer zmenil názov na Smer – sociálna demokracia (Smer-SD).
V parlamentných voľbách v roku 2006 zvíťazil Smer-SD a vytvoril vládu so zástupcami Slovenskej národnej strany (SNS) a ĽS-HZDS. V roku 2010 vyhral Smer-SD parlamentné voľby, no nezostavil vládu a Robert Fico sa stal podpredsedom NR SR. Po víťazstve v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 jeho strana získala v 150-člennom parlamente 83 kresiel a 4. apríla 2012 vymenoval prezident Ivan Gašparovič Roberta Fica za predsedu vlády.
Robert Fico oznámil 18. decembra 2013, že bude v roku 2014 kandidovať za prezidenta SR. Všetkých 83 poslancov NR SR za stranu Smer-sociálna demokracia vyjadrilo podporu predsedovi strany Robertovi Ficovi pri jeho kandidatúre na post prezidenta SR. Robert Fico je ženatý, má syna.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.sk, strana-smer.sk a sme.sk
Prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc., FICS, sa narodil 18. septembra 1938 v Bratislave. Lekár, profesor kardiochirurgie, realizoval prvú úspešnú transplantáciu srdca na Slovensku v marci 1998. Z prvých 100 transplantácií srdca Viliam Fischer zrealizoval 45 a od roku 1980 urobil so svojimi spolupracovníkmi viac ako 5-tisíc operácií srdca.
Je prednostom Kliniky srdcovej chirurgie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a vedúcim subkatedry, neskôr katedry srdcovej chirurgie na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v Bratislave. V rokoch 2002-08 bol prorektorom Slovenskej zdravotníckej univerzity a v rokoch 2002-2010 absolvoval pracovné pobyty na viacerých zahraničných pracoviskách.
Viliam Fischer oficiálne oznámil svoje rozhodnutie kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky 17. decembra 2013. Kandiduje ako občiansky kandidát. Je ženatý, má dve dcéry.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA a www.ihp-eu.com
JUDr. Pavol Hrušovský sa narodil 9. júna 1952 vo Veľkej Mani v okrese Nové Zámky. V roku 1978 skončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval v rôznych hospodárskych organizáciách ako právnik.
Od roku 1990 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a od roku 1992 bol poslancom Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V roku 1992 ho vymenovali do funkcie prednostu Okresného úradu v Nitre. Po parlamentných voľbách v roku 1998 sa stal podpredsedom NR SR.
V roku 1999 zvolili Pavla Hrušovského za podpredsedu KDH a v októbri 2000 rozhodnutím trenčianskeho snemu KDH vystriedal na poste predsedu Jána Čarnogurského. Túto funkciu vykonával do roku 2009.
V parlamentných voľbách 2002 bol zvolený za poslanca za KDH a do februára 2006 bol predsedom NR SR. Bol členom Stálej delegácie NR SR do Zhromaždenia Západoeurópskej únie. V roku 2006 bol opätovne zvolený za poslanca NR SR. Od júla 2010 do októbra 2011 bol podpredsedom NR SR. Po odvolaní Richarda Sulíka z postu predsedu NR bol Pavol Hrušovský 13. októbra 2011 zvolený za predsedu NR SR a túto funkciu vykonával do apríla 2012.
Ľudová platforma oznámila Hrušovského kandidatúru do prezidentských volieb 2014 v júni 2013. Pavol Hrušovský je ženatý, má jedno dieťa.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org
PhDr. Ján Jurišta sa narodil 23. augusta 1944 vo Svrčinovci. Študoval španielčinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a počas štúdií bol na jazykovom kurze na Kube. Neskôr pracoval v latinskoamerickej redakcii zahraničného vysielania Rádio Praha a ako novinár pôsobil aj v Ekvádore. Po zámene žurnalistickej kariéry za diplomatickú pôsobil v troch etapách šestnásť rokov v Latinskej Amerike. Najprv na poste tlačového a kultúrneho pridelenca v Havane, potom ako veľvyslanec ČSSR v Buenos Aires a napokon v Argentíne už ako reprezentant Slovenskej republiky s pôsobnosťou aj pre Uruguaj a Paraguaj.
Pred novembrom 1989 i po ňom pracoval aj na ministerstve zahraničných veci, v Prahe i Bratislave, a vo vrcholových straníckych štruktúrach KSČ, KSS a SDĽ. Bol tiež zamestnaný vo viacerých súkromných firmách a koncom 90. rokov sa vrátil do diplomacie. V súčasnosti je Ján Jurišta pracujúci dôchodca. Externe pôsobí na Fakulte managementu UK, kde vyučuje španielčinu a predmet Globálne procesy svetovej ekonomiky. V roku 1998 vydal publikáciu Sto mesiacov po nežnej: Slovensko v závoze majetkového prevratu a medzinárodný kontext. V roku 2009 nasledovala kniha Prehra víťazov s podtitulom Opakované globálne zlyhanie kapitalizmu vracia do hry socializmus v novej podobe. Najnovšie mu v roku 2013 vyšla kniha Zákulisie premien sveta.
Ján Jurišta je kandidátom Komunistickej strany Slovenska (KSS) na post prezidenta SR.
Informácie pochádzajú z www.kss.sk
Ing. Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. Vyštudovaný elektrotechnický inžinier sa v rokoch 1996-2005 venoval podnikaniu v splátkových spoločnostiach Triangel a Quatro, ktoré založil a viedol spolu s bratom. V roku 2005 svoje podiely v oboch spoločnostiach predal a v tom istom roku založil charitatívnu organizáciu Dobrý anjel, tá pomáha pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre chorobu dostali do finančnej núdze. Nadácia od roku 2011 funguje aj v Českej republike.
V roku 2012 sa rozhodol Andrej Kiska kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Uvádza, že ako manažér a podnikateľ sa dlhé roky stretával s korupciou, nekompetentnosťou štátnych úradníkov a so zlyhávaním súdov a aj preto sa rozhodol kandidovať na tento post. V máji 2013 Andrej Kiska ukončil svoje pôsobenie v organizácii Dobrý anjel. O priazeň voličov v prezidentských voľbách sa uchádza ako nestranícky a nezávislý kandidát.
Andrej Kiska je autorom publikácie Vezmi život do svojich rúk. V roku 2006 získal od predplatiteľov týždenníka Trend ocenenie Manažér roka a v roku 2011 sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii filantropia.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org, andrejkiska.sk, dobryanjel.sk
Milan Kňažko sa narodil 28. augusta 1945 v Horných Plachtinciach. Absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave a v rokoch 1968-70 študoval na Medzinárodnej divadelnej akadémii vo francúzskom Nancy. Divadelnú kariéru začal v roku 1970 v Činohernom súbore Divadelného štúdia – v Divadle na Korze. Od roku 1971 bol členom Novej scény v Bratislave a v rokoch 1985-89 členom Činohry Slovenského národného divadla.
Nakrútil niekoľko desiatok filmov, napr. Zánik samoty Berhof, O sláve a tráve, Dobří holubi se vracejí, a účinkoval v televízii i v rozhlase. Po novembri 1989 bol krátke obdobie, od januára do júna 1990, dekanom Divadelnej fakulty VŠMU. V roku 2002 sa stal prezidentom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava a v rokoch 2003-2007 bol generálnym riaditeľom televízie JOJ.
Milan Kňažko v októbri 1989 pre nesúhlas s politikou vtedajšieho režimu ako jediný v ČSSR vrátil titul zaslúžilý umelec a v novembri 1989 vstúpil do politického diania. Spoluorganizoval a moderoval manifestácie v Bratislave, bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla a poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Od júna 1990 do 28. augusta 1990 bol ministrom medzinárodných vzťahov SR a v rokoch 1992-93 podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí SR. Od marca 1993 do októbra 1998 bol poslancom NR SR a v rokoch 1998-2002 ministrom kultúry SR.
Milan Kňažko spoluzakladal v roku 1989 hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN), v roku 1991 Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a tiež Demokratickú úniu a SDKÚ (2000). Po roku 2002 sa vytratil z politického života a vrátil sa k herectvu, účinkuje v televízii, vo filme i v divadle.
V novembri 2013 oznámil svoju kandidatúru do prezidentských volieb v roku 2014. Tvrdí, že dnešná situácia začína opäť pripomínať situáciu spred roku 1989, znovu tu máme vládu jednej strany, máme nezávislé inštitúcie, ktoré sú však personálne prepojené na jednu osobu. Kňažko oznámil, že chce kandidovať na post hlavy štátu len ako občiansky kandidát, no pred termínom odovzdania 15 tisíc podpisov na podporu jeho prezidentskej kandidatúry ho podporili 19 poslanci OĽaNO, SDKÚ-DS a Nová väčšina. Milan Kňažko je ženatý a má tri deti.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org
Stanislav Martinčko sa narodil 11. februára 1952 v Košiciach. V roku 1971 zmaturoval na SPTŠ v Moldave nad Bodvou a v rokoch 1973-90 pracoval ako vodič kamióna, vedúci dopravy a vodič autobusu. Od roku 1990 do roku 2000 podnikal s kovovým šrotom a od roku 2000 pracuje ako generálny riaditeľ v spoločnosti KEMAX s.r.o., ktorá sa zaoberá spracovaním a výrobou trapézových plechov.
Stanislava Martinčka nominovala vo februári 2013 na kandidatúru na post prezidenta SR Koalícia občanov Slovenska (KOS), ktorá vznikla 7. júna 2012 a sídlo má v Košiciach.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, www.koaliciaobcanovslovenska.sk
Prof. RNDr. Milan Melník, DrSc., sa narodil 9. mája 1938 v Košickej Novej Vsi. Vyštudoval anorganickú chémiu na Chemickotechnologickej fakulte STU v Bratislave a stal sa svetovo uznávanou vedeckou osobnosťou, ktorá je považovaná za zakladateľa bioanorganickej chémie v bývalej ČSSR a na Slovensku. V roku 2005 získal zápis do svetovej encyklopédie ako vedecká osobnosť sveta, patrí medzi najcitovanejších slovenských autorov. V súčasnosti pôsobí na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a prednáša tiež na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnych vecí sv. Alžbety v Bratislave.
Milan Melník nie je a ani nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. V prezidentských voľbách v roku 2009 kandidoval ako občiansky kandidát s podporou ĽS-HZDS. V hlasovaní skončil na piatom mieste. Získal 1,05% hlasov oprávnených voličov. V prezidentských voľbách 2014 kandiduje ako občiansky kandidát. Milan Melník je ženatý, má jedno dieťa.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org
Mgr. Helena Mezenská sa narodila 3. októbra 1973. Vyštudovala pedagogiku a pracovala ako mediátorka, manažérka mimosúdneho spotrebiteľského centra, v publicistike a spravodajstve ako aj občianskom aktivizme a komunálnej sfére. Od roku 2004 bola nezávislou mestskou poslankyňou v Poprade, figurovala tiež v občianskom združení Združenie Brána a mandát dostala aj v nasledujúcom volebnom období v rokoch 2006-10.
Vo voľbách do Národnej rady SR v marci 2012 kandidovala Helena Mezenská na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO). V parlamente pôsobí ako členka Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. Od júna 2012 je tiež náhradníčkou Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
Helena Mezenská je občianskou kandidátkou na post prezidenta Slovenskej republiky.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org.
Doc. JUDr. Radoslav Procházka, PHD. J.S.D., sa narodil 31. marca 1972 v Bratislave. Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a právo študoval aj na Yale Law School v USA, kde v roku 2001 získal titul doktor právnych vied. Bol pedagógom na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2000 vyučuje na Trnavskej univerzite.
Okrem pedagogickej práce sa venuje ochrane ľudských práv, pracoval ako právnik v pražskej pobočke veľkej americkej kancelárie, ako poradca Ústavného súdu SR a ako právny poradca Delegácie Európskej komisie. V rokoch 2004-2006 zastupoval Slovensko pred súdmi Európskych spoločenstiev. Neskôr založil advokátsku kanceláriu, ktorá sa venuje otázkam ústavného, občianskeho a správneho práva. V rokoch 2007-2013 člen Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory.
Na post poslanca Národnej rady SR kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), to však vo februári 2013 opustil. Je podpredsedom parlamentného ústavnoprávneho výboru.
Radoslav Procházka je občianskym kandidátom na post prezidenta SR. Rozhodnutie kandidovať na post hlavy štátu oznámil v júni 2013 a v decembri 2013 predstavil svoj program. Je ženatý, má dve deti.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org a www.rado2014.sk
JUDr. Jozef Šimko sa narodil 22. januára 1951 v Rimavskej Sobote. Študoval na Dôstojníckej škole Verejnej bezpečnosti a neskôr na Fakulte vyšetrovania VB v Bratislave, kde získal titul JUDr. Bol prednostom Okresného úradu v Rimavskej Sobote. Pôsobil ako podpredseda Hnutia za demokraciu (HZD), ktoré založil Ivan Gašparovič.
Do roku 2009 bol Jozef Šimko podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. V tom istom roku neúspešne kandidoval za predsedu Banskobystrického kraja. V novembrových regionálnych voľbách bol zvolený za krajského poslanca. V roku 2010 zvolený za primátora Rimavskej Soboty.
O kandidatúre na Jozefa Šimka na prezidenta SR rozhodlo Republikové politické grémium Strany moderného Slovenska (SMS). Strana je reprezentovaná bývalým podpredsedom ĽS-HZDS Milanom Urbánim.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA.