Obrat v európskej a zahraničnej politike Fica – útek zo samoizolácie ku krajnej pravici? - KOMENTÁR

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Weiss
Peter Weiss. Foto: SITA.
Tento článok pre vás načítala AI.

Krajne neštandardne zorganizovaná návšteva slovenského premiéra v Kremli zavŕšila proces samoizolácie Slovenska medzi najbližšími spojencami v , ale aj v orgánoch EÚ, ku ktorej viedla suveréna zahraničná politika štvrtej Ficovej vlády na všetky štyri svetové strany.

Stačí sa pozrieť na nulový počet premiérskych návštev Bratislavy v roku 2024, na najchudobnejšiu bilanciu rokovaní ministra zahraničných vecí s kolegami z EÚ a NATO od polovice 90. rokov, keď sa najčastejšie – až trikrát, stretol s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom.

Osobitne si však treba všimnúť zmrazenie spolupráce v rámci V4 pre nesúhlas Poľska a Česka s dvojtvárnou politikou slovenskej vlády voči Ukrajine, s ospravedlňovaním ruskej agresie a vykrikovaním, že EÚ a NATO môžu za vzájomné zabíjanie sa Slovanov.

Ilustráciou samoizolácie bol aj slovenským premiérom vyprovokovaný konflikt s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na ostatnej Európskej rade, keď Fica nepodporil nikto z kolegov. Nikto ho nepochválil, že je racionálny bastard.

Ficovi ostali jediný spojenec

Predsedovi slovenskej vlády ostal jediný spojenec – maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý stále verejne hrá s revizionistickou kartou trianonskej krivdy. Práve revizionizmus ho najviac spája s Putinom, ktorý spáchajúc zločin proti mieru v mene údajných ruských historických nárokov na Ukrajinu, rozpútal najväčšiu vojnu v Európe od roku 1945.

Inváziou na Ukrajinu a zaberaním jej výsostných území porušil doteraz sväté pravidlo zakotvené v Helsinskom akte z roku 1975, že hranice sa nesmú meniť vojenskou silou, ale len vzájomnou dohodou susediacich strán. Putin urobil nebezpečný precedens pre celú Európu, ktorý sa Orbánovi páči a dúfa, že z neho vyťaží.

Predsedovi vlády štátu, ktorý má v historickej pamäti Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, by pri tom mali zasvietiť všetky kontrolky. On však demonštruje svoju suverenitu nedôstojným podkladaním sa veľkému revizionistovi Putinovi, ktorí sa netají imperialistickým zámerom vrátiť pomer síl v Európe pred rok 1997, čiže dostať štáty bývalej Varšavskej zmluvy opäť do ruskej sféry vplyvu. A toleruje maďarské revizionistické reči i skutky.

Politickí bezdomovci

Ak hovoríme o samoizolácii, patrí k nej aj pozastavenie členstva Smeru-SD v Strane európskych socialistov a pozastavenie procesu prijímania Hlasu-SD do tejto európskej strany kvôli koalícii s krajnou pravicou z kandidátky SNS. Nielen europoslanci týchto strán, ale aj premiér sa stali v štruktúrach EÚ politickými bezdomovcami. Poslanci nemajú zázemie politickej frakcie a predseda vlády sa nemôže zúčastňovať konzultácií so sociálnodemokratickými premiérmi.

Po návšteve Fica v Moskve a otvorenom brutálnom útoku na ukrajinského prezidenta došlo k novej kvalite vzťahov k partnermi v EÚ. Premiér demonštratívne odsabotoval celú doterajšiu politiku EÚ voči ruskej agresii proti Ukrajine dal najavo, že nemá problém podať si ruku s vojnovým podpaľačom Putinom a legitimizovať jeho zločinnú imperialistickú politiku a všetko, čo napáchal na Ukrajine.

Keďže dlhé rokovanie s ruským prezidentom absolvoval sám, iba za prítomnosti Putinovho poradcu, nikto nevie, na čom sa s ním dohodol, čo za to dostane, aké protislužby musí ruskému autoritárskemu vládcovi poskytnúť. Stal sa nedôveryhodným, nečitateľným a hlavne nespoľahlivým politikom a predstaviteľom členského štátu EÚ.

Slovensko bolo vyňaté z dôležitých konzultácií a tvorby niektorých významných politík, osobitne v oblasti bezpečnosti.

Slovensko ako Maďarsko

Premiér tiež svojou suverénnou zahraničnou a politikou definitívne zničil šance, že by sa jeho strana Smer-SD mohla vrátiť do Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a do Strany Európskych socialistov. Dostal tak Slovensko do podobného krehkého a rizikového postavenia, v akom sa už dlhšiu dobu nachádza Maďarsko.

Osobitne dôležité je, že slovenský premiér dal najavo, že nemá záujem kooperovať s ostatnými partnermi na tvorbe stratégie obrany proti bezpečnostným rizikám, ktoré predstavuje ruská expanzívna politika opierajúc sa o dlhodobé nastavenie ekonomiky na vojnovú. Ale ani na príprave spoločnej stratégie EÚ pre eventuálne mierové rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine, do ktorých bude zasahovať aj administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa. Faktom je, že ho tam už partneri ani nevolajú.

Inak povedané, Fico si myslí, že na presadzovanie slovenských záujmov si vystačí s Putinom a Orbánom spoliehajúc sa na Trumpa.

Vnútropolitická potreba

Zároveň je tu vnútropolitická potreba, priam existenčná, ako vyplýva z novoročného príhovoru premiéra, mobilizovať zradikalizovaných proruských a protiukrajinských voličov, aby neprešli k hnutiu Republika či inam a aby sa Progresívne Slovensko vo volebných preferenciách nevzdialilo Smeru.

Táto potreba sa okrem doznievajúcej fascinácie voličov Smeru návštevou u ruského prezidenta v súčasnosti realizuje prostredníctvom démonizácie ukrajinského prezidenta. Zo Zelenského sa vládnou propagandou vyrobil nevďačník a nepriateľ slovenského národa, kvôli ktorého sabotáži príde Slovensko o lacný plyn a peniaze za jeho tranzit do Európy. (Keďže som sa k tejto fabulácii vyjadril spolu s expertom na energetiku Richardom Modrákom v nedávnom stanovisku OZ Reštart, odvolávam sa naň.) Téma Zelenskyj sa však tiež vyčerpá.

V tejto situácii predseda vlády prišiel s vyhlásením, že na úrade vlády intenzívne analyzujú situáciu v niektorých členských štátoch Európskej únie, osobitne v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku a v Rumunsku. Nedovolil ani náznak dojmu, že ako predseda Smeru, ktorého strana stále nesie prídomok sociálna demokracia, by chcel Slovákov a Slovenky varovať pred nástupom týchto politických síl, ktoré vyvolávajú asociácie na 20. a 30. roky minulého storočia.

Alebo, že by chcel spoluobčanov upozorniť, že krajná pravica môže napáchať škody na projekte európskej integrácie a pri obrane EÚ pred hrozbami, ktoré predstavuje vyššie spomenutý ruský revizionizmus a imperializmus.

Klasický naratív krajnej pravice

Naopak. Reakciou na fakt, že v spomenutých štátoch sa krajná pravica derie k moci, bola obhajoba týchto síl. Premiér z nich urobil obeť „popierania základných demokratických pravidiel“, lebo predstavujú „iné názory, ako presadzuje Brusel.“

Čiže, ako presadzuje Európska rada, na ktorej sa ako predseda vlády pravidelne zúčastňuje, Európska komisia s jeho osobným nominantom Marošom Šefčovičom, ktorého mocensky presadil napriek tvrdému odporu Andreja Danka, a Európsky parlament, v ktorom má Smer piatich a Hlas jedného europoslanca.

Tento klasický naratív krajnej pravice o zlom, nepriateľskom a nedemokratickom Bruseli, ktorý nerešpektuje „nástup nových názorov“ a „popiera demokratické pravidlá“, Fica „núti navrhnúť najvyšším ústavným činiteľom a predsedom vládnych koaličných strán, aby sme vydali k danej situácii spoločné stanovisko definujúce obsah a kvalitu zahraničnopolitickej orientácie Slovenska a zásady, ktorými sa v zahraničných otázkach riadime“.

Vzniká tak praktická politická otázka, či nejde o to, aby prezident a koaliční partneri takýmto vyhlásením predsedovi Smeru a predsedovi vlády pomohli elegantnou formou zavŕšiť jeho prechod na pozície krajnej pravice aj v medzinárodnom, resp. európskom rámci a vytvorili tak platformu pre kooperáciu so suvernistickou platformou Patrioti pre Európu, ktorú založili Orbán, Andrej Babiš a čerstvo designovaný kandidát na rakúskeho kancelára Herbert Kickl a ktorej v Európskom parlamente predsedá Jordan Bardella. Muž, ktorý nahradil na poste predsedu Národného združenia Marine Le Penovú.

Tým by sa Smer vymanil z politickej izolácie na pôde EÚ pridaním sa k politickým silám, ktoré sa otvorene usilujú o zásadné oslabenie EÚ a získal by nový priestor pre mobilizáciu voličov cez posilnenie protieurópskej rétoriky za rozšírenej vonkajšej podpory zo strany početne druhej najsilnejšej politickej frakcie v Európskom parlamente.

Dostal by sa do spoločnosti, v ktorej nie všetkým vadia ruské vplyvové operácie rozkladajúce EÚ. Stačí si spomenúť na škandály Národného združenia za predsedníctva Le Penovej či rakúskych Slobodných za predsedníctva Heinza Christiana Stracheho.

Ústretový prístup slovenského premiéra k „modrým“

Osobitne znepokojujúci je ústretový prístup slovenského akože sociálnodemokratického premiéra ku Kicklovým „modrým“ v Rakúsku. Ide totiž o antisystémovú stranu, ktorá kritizuje nielen projekt európskej integrácie, ale aj inštitút sociálneho partnerstva.

Negatívne sa vymedzuje nielen voči migrácii pod heslom „Pevnosť Rakúsko“, ale aj voči európskym politikám zameraným na eliminovanie neblahých dôsledkov klimatickej zmeny. Je nepriateľsky naladená voči slobode tlače a netají sa sympatiami k Rusku a prezidentovi Putinovi.

Nepochybujem, že krajne pravicová partia okolo Danka a ďalší reprezentanti proruskej piatej kolóny, ktorí sa hotujú navštíviť ruskú Štátnu dumu, by takúto ideologicko-politickú otočku privítali.

Prezident Peter Pellegrini je však zatiaľ k potrebe nového stanoviska k zahraničnej politike rezervovaný. Podľa vyhlásenia jeho kancelárie septembrová deklarácia o spoločnom postupe najvyšších ústavných činiteľov „v súčasnosti poskytuje dostatočný priestor na výkon každodennej politickej práce. Pán prezident je však pripravený hovoriť o tejto téme na stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov po zvolení predsedu NR SR.“

Od toho, ako bude prezident a expredseda strany Hlas-SD hovoriť, bude závisieť aj to, či sa k potrebe predsedu vlády a Smeru-SD vyjsť v ústrety „nástupu iných názorov“ pridá aj táto koaličná formácia. Jej predseda Matúš Šutaj Eštok v každom prípade nedávno sebavedome vyhlásil, že „Hlas je iný ako Smer.“

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Robert Fico