PREŠOV 10. októbra (WEBNOVINY) – Obce Becherov (okres Bardejov) a Kružlová (okres Svidník) aj mesto Snina, časť Giglovo spája spoločná vojenská história. V ich okolí padlo mnoho vojakov počas prvej svetovej vojny. Telá mŕtvych vojakov, často bez zistenia totožnosti, spočinuli práve v ich zemi.
Spustnuté hroby nadšenci vojenskej histórie postupne obnovujú. Koncom týždňa na všetkých troch miestach organizuje Klub vojenskej histórie Beskydy v spolupráci s miestnymi samosprávami pietne podujatia i posvätenie cintorínov, ktoré dostali v tomto roku novú podobu.
V piatok 12. októbra o 14:30 sa bude konať pietna spomienka na obete I. svetovej vojny v Becherove. Vojnový cintorín sa nachádza na okraji obecného cintorína na ploche približne 500 metrov štvorcových. V 72 hroboch tu pochovali 111 vojakov. Samostatný hrob má 57 vojnových obetí, zvyšné hroby sú spoločné. Väčšinu vojakov pochovali bez zistenia identity.
Ako uviedol pre agentúru SITA starosta obce Jozef Gmiterko, na rekonštrukcii sa podieľala obec Becherov aj Klub vojenskej histórie Beskydy. Cintorín ešte nie je celkom dokončený, preto ho zatiaľ nebudú posväcovať. Pripravujú však pietny akt pri centrálnom pamätníku.
Cintorín desaťročia chátral a hrozil mu zánik
V porovnaní s Becherovom je vojnový cintorín z obdobia I. svetovej vojny v Kružlovej oveľa menší. Je na ňom päť jednotlivých hrobov. Všetci pochovaní vojaci boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády a padli v závere roka 1914. Známa je identita len jedného z nich – Michaela Paksiho. Pri dvoch vojakoch sa podarilo zistiť ich vojenskú jednotku, išlo o 46. peší pluk zo Szegedu v dnešnom Maďarsku a 98. peší pluk z Vysokého Mýta v dnešnej Českej republike.
Vojnový cintorín dlhé desaťročia chátral a hrozil mu zánik. V lete tohto roku, vďaka kooperácii vedenia obce a Klubu vojenskej histórie cintorín obnovili. V sobotu 13. októbra o 10:30 ho posvätia. Návštevníci sa dozvedia základné informácie o jeho histórii z info panelu v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.
Rekonštrukciu tohto cintorína finančne podporili obec Kružlová a Das Österreichische Schwarze Kreuz. Obec leží v Údolí smrti neďaleko Dukly a bola miestom ťažkých bojov aj počas II. svetovej vojny.
V nedeľu 14. októbra o 14:30 posvätia vojnový cintorín aj v Snine, v časti Giglovo. Cintorín sa nachádza v lesnom poraste nad Sninskými rybníkmi. S jeho rekonštrukciou začali nadšenci vojenskej histórie iba v lete. Ako informoval agentúru SITA predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy Martin Drobňák, pôvodný počet vojakov pochovaných na cintoríne v Snine I – Giglovo nie je známy.
Hroby majú nové kríže a cintorín dostal plot
„Zo zachovanej dokumentácie z rokov 1923 a 1928 vieme, že pôvodne sa na Giglove nachádzali štyri menšie izolované cintoríny, ktoré pozostávali z jedného jednotlivého hrobu, siedmich spoločných hrobov a niekoľkých šácht. V roku 1929 exhumovali ostatky 71 vojakov z troch cintorínov a uložili ich do hrobu č. 10 na tomto cintoríne. V tom istom roku boli do hrobu č. 10 prenesené a uložené aj ostatky vojakov z dvoch ďalších sninských vojnových cintorínov Snina IV – Štefkovo (52 vojakov) a Snina V – Trescana (7 vojakov). Zriadením hromadného hrobu bolo zmenené architektonické riešenie cintorína aj jeho veľkosť, pričom hroby č. 1 až 9 sú pôvodnými hrobmi z obdobia rokov 1914–1915,“ doplnil Drobňák.
Na cintoríne dobrovoľníci osadili drevené kríže a cintorín dostal aj nové oplotenie. Aj tu info panel prezradí o smutnej udalosti viac podrobností. Len niekoľko krokov od vojnového cintorína sa nachádzajú zvyšky zákopov z prvej svetovej vojny.
Ich rekonštrukcia je súčasťou plánovanej obnovy celého areálu. Revitalizácia cintorína bola zastrešená projektom Na bicykli za históriou Vihorlatu, vďaka podpore Nadačného fondu Skupiny VSE spravovaného Karpatskou nadáciou. Obnovu vojnových cintorínov financuje aj mesto Snina.
V rámci projektu sa bude rekonštruovať tiež ďalší tzv. epidemický cintorín v Snine. Akt zasvätenia vykonajú miestni kňazi. Drobňák uviedol, že ich záujmom je, aby na obrade mali zastúpenie katolícki aj pravoslávni duchovní, lebo v hroboch ležia vojaci rakúsko-uhorskej aj ruskej armády.
