BRUSEL 27. marca (WEBNOVINY) – Prezident USA Barack Obama v stredu počas prvej návštevy európskych inštitúcií v Bruseli vyjadril názor, že kríza na Ukrajine vyzdvihla do popredia otázku diverzifikácie energetických zdrojov EÚ, keďže terčom ekonomických sankcií voči Rusku zo strany Západu by podľa neho mohol byť práve energetický sektor.
—-> TU.
Mnohé z európskych krajín, ktoré podobne ako USA odmietajú pripojenie ukrajinského Krymu k Rusku, sú dnes od východnej veľmoci do značnej miery energeticky závislé a k prípadným opatreniam v tejto oblasti preto pristupujú váhavo. Obávajú sa totiž odvety v podobe obmedzenia dodávok zemného plynu.
Washington chce pomôcť
Obama v Bruseli vyhlásil, že Washington je odhodlaný nájsť spôsoby, ako proces energetickej diverzifikácie v Európe urýchliť. Spolupráca v energetike by tiež podľa neho mala byť zásadným prvkom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA, ktorá v prípade dosiahnutia umožní zníženie závislosti dvadsaťosmičky od Ruska.
Obama ospevoval pápeža, cirkev mu vytkla antikoncepciu
Obamovi tajní agenti sa v Holandsku spili, poslali ich domov
„Situácia na Ukrajine potvrdzuje potrebu posilniť energetickú bezpečnosť v Európe. Zvažujeme nové kolaboratívne úsilie, aby sme tento cieľ dosiahli,“ uviedol Obama v spoločnom vyhlásení s predstaviteľmi EÚ. Americký líder v Bruseli absolvoval pracovný obed so stálym predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom a predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom, ktorému dominovala téma Ukrajiny.
Prehĺbenie izolácie
Obama označil doterajšiu koordináciu medzi EÚ a USA v otázke ekonomických sankcií voči Rusku za vynikajúcu a varoval, že v prípade nezmeneného prístupu Moskvy dôjde k „prehĺbeniu izolácie„. V otázke presadzovanej dohody o voľnom obchode prezident vyzval na pokračovanie rokovaní, pričom ako jeden z prínosov uviedol zjednodušenie dovozu amerického skvapalneného zemného plynu do Európy.
Barroso po stretnutí oznámil, že najbližšie stretnutie týkajúce sa energetickej spolupráce by sa malo uskutočniť už na budúci týždeň, a to pod vedením vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovej a ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho.
