BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) – Bratislavskí občania budú historicky po prvýkrát priamo rozhodovať o využití časti mestského rozpočtu.
Nový primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik ešte pred voľbami sľúbil, že jedno percento rozpočtu ponechá na projekty, ktoré navrhnú samotní obyvatelia Bratislavy.
Ide o myšlienku tzv. participatívneho rozpočtu, ktorý zatiaľ funguje v necelej stovke miest svet, a na Slovensku zámer rozvíja občianske združenie Utópia s ďalšími partnermi.
„Participatívny rozpočet umožňuje občanom, aby sa priamo podieľali na tvorbe mestského rozpočtu. Dnes rozpočet schvaľuje mestské zastupiteľstvo na návrh primátora. Primátor a mestskí poslanci získavajú právo rozhodovať o verejných financiách vo voľbách, ktoré sa konajú každé štyri roky. Po voľbách ich obmedzuje len ich vlastná morálka, vlastné predvolebné sľuby a deravá legislatíva. Ľudia po vhodení hlasovacieho lístka do urny strácajú akúkoľvek možnosť priamej kontroly nad zvolenými,“ vysvetlil Peter Nedoroščík z občianskeho združenia (OZ) Utópia. V prípade, že zvolení predstavitelia konajú v rozpore so svojimi sľubmi či programom, nie je možné ich odvolať. Často rokujú za zatvorenými dverami a podliehajú korupcii, pokračuje Nedoroščík s tým, že participatívny rozpočet môže situáciu zmeniť.
V praxi by malo fungovať zapájanie sa občanov na kreovaní aktivít obce formou participatívneho stromu. Ten tvoria tri hlavné skupiny – občianska, politická a podnikateľská. Najdôležitejšie z pohľadu obyvateľom miest a obcí je vybudovať občiansku časť participatívneho stromu. Skupiny sa formujú buď podľa lokality – ulice či mestské štvrte, alebo na základe tém – napríklad kultúra, životné prostredie, doprava či vzdelávanie. Skupiny predostrú svoje návrhy, napríklad vybudovanie ihriska či lacnej jedálne, a zvolia si reprezentantov, ktorí pokračujú vo vytváraní konsenzu na úrovni zhromaždení s ďalšími skupinami. Potom sa vrátia prediskutovať požiadavky do svojich skupín, s ktorými opäť prídu na zhromaždenie. Zhromaždenie si potom zvolí zástupcov, ktorí dopracovaný návrh predkladajú exekutíve, teda starostovi, ktorý ho predkladá na schválenie zastupiteľstvu. Po schválení občianskeho návrhu má na jeho realizáciu dohliadať občianska komisia.
Myšlienku podporuje OSN aj Európska únia
„Projekty nevznikajú mimo dosahu verejnosti na stretnutiach malých skupiniek, do ktorých nemá väčšina ľudí prístup a o ktorých obsahu sa takmer nikdy nič nedozvedia, vytvárajú ich aktívni občania mesta podľa svojich potrieb a hodnôt. Vo svojom okolí najlepšie poznajú situáciu, vedia pomenovať problémy a nefungujúce mestské služby a predovšetkým sami najlepšie vedia, čo by chceli a čo im v okolí ich bydliska chýba,“ poznamenal Nedoroščík. Participatívny rozpočet tak podľa neho výrazne rozširuje demokraciu, učí obyvateľov hospodáriť s obmedzenými zdrojmi, zvyšuje transparentnosť ich využívania, je presnejším obrazom potrieb obyvateľov, prispieva k ich aktivizácii a pomáha obnovovať pretrhané spoločenské väzby.
Sociologička Zuzana Kusá sa domnieva, že v doterajšej forme demokracie bolo najviac počuť hlas najmocnejších, veľká politika nevyhodnocuje, ale obviňuje a vládnutie je založené na obmedzených faktoch a základoch. Participatívna demokracia naproti tomu zohľadňuje záujmy čo najväčšieho množstva jednotiek a ponúka životaschopný a prínosný model spoločného bádania a vyhodnocovania záujmov občanov.
Myšlienku participatívneho rozpočtu podporuje OSN aj Európska únia, považujú ho za kľúčový nástroj pri skvalitňovaní mestskej správy. Na Slovensku ho do života uvádza iniciačná skupina pozostávajúca z OZ Utópia, Možnosť voľby, UM!, Občania za aktívnu demokraciu (OZAD), sociologička Zuzana Kusá a ochranárka Ľuba Trubíniová.
