LONDÝN 12. mája (WEBNOVINY) – Predsedu britskej Konzervatívnej strany Davida Camerona, ktorého v utorok schválila vo funkcii premiéra britská kráľovná Alžbeta II., prezývajú jeho priaznivci aj Britský Obama, pretože podľa nich podobne ako súčasný americký prezident dokázal zreformovať svoju stranu a vyvolať v spoločnosti vlnu pozitívnych emócií, ktorá ho vyniesla na vrchol. Toto nadšenie však v Británii nie všetci zdieľajú. Zatiaľ čo konzervatívne denníky písali pred voľbami na titulných stranách o Cameronovi články s názvami ako Naša jediná nádej, noviny naklonené labouristom v rovnakom čase zverejňovali na titulkách Cameronove fotografie zo študentských čias, na ktorých pôsobí už na prvý pohľad „nafúkane“, čím chceli spochybniť jeho deklarovanú blízkosť bežnému občanovi.
Labouristi vo voľbách útočili na Cameronov vysoký pôvod, čo v krajine, kde sú triedne rozdiely desaťročia jednou z najobľúbenejších politických tém, na ľavicovo orientovaných voličov zaberá. Expremiér Gordon Brown si napríklad uťahoval z Cameronovho štúdia na chýrnej Eton College, ktorú navštevovali desiati britskí premiéri a desiatky zahraničných štátnikov. Do študentských čias nového premiéra si Brown „rýpol“ napríklad aj pri kritike jeho ekonomických plánov, ktoré podľa neho „boli vysnívané na ihriskách v Etone“. Cameron však svoj pôvod neberie ako niečo, za čo by sa mal hanbiť.
David William Donald Cameron po absolvovaní tejto elitnej školy pokračoval štúdiom v Oxforde a hneď po jeho ukončení začal pracovať pre konzervatívcov. Napriek tomu, že sa v hierarchii strany niekoľko rokov nezadržateľne posúval vyššie a vyššie, stranu neskôr opustil a odišiel na dobre platenú pozíciu v televíznej spoločnosti Carlton. Do politiky sa definitívne vracia v roku 2001, keď získava za Konzervatívnu stranu kreslo v parlamente. V strane postupne vystriedal viacero pozícií vrátane napríklad postu hovorcu pre oblasť školstva.
Jeho hviezda začína naplno žiariť v roku 2005, keď z postu predsedu strany odstupuje Michael Howard v reakcii na tretiu volebnú prehru konzervatívcov za sebou. Cameron sa stáva jeho nástupcom a od prvej chvíle hlása potrebu zmeny v strane. Nie všetkým sa to páči, pričom výhrady majú najmä ľudia blízki ikone konzervatívcov, expremiérke Margaret Thatcherovej. „Snaha o zmenu, neustálu zmenu… Nemyslím si, že je to nevyhnutne dobrá vec,“ znie známy výrok Normana Tebbita, bývalého ministra zamestnanosti v Thatcherovej vláde.
Práve vymanenie konzervatívcov z tieňa Thatcherovej, po ktorej odchode strana už len kontinuálne upadala, sa stalo leitmotívom Cameronovho predsedníctva. Aby zmenu potvrdil aj v symbolickej rovine, zmenil logo strany, ktoré namiesto modrej ruky zvierajúcej zapálenú pochodeň po novom zobrazuje zelený strom na bielom pozadí.
Cameron postupne posunul stranu bližšie k politickému stredu, pričom dôraz začal klásť najmä na tému životného prostredia, čo bolo predtým pre konzervatívcov zakázané územie. Do popredia sa začína dostávať aj otázka ľudských práv, Cameron sa napríklad ospravedlnil za postoj Thatcherovej, ktorá svojho času odmietla podporiť sankcie proti Juhoafrickej republike, v ktorej vládol apartheid.
V otázke presunu kompetencií na Európsku úniu zostáva aj Cameron zarytým euroskeptikom, jeho vnútrostranícki kritici však požadujú, aby za britskú zvrchovanosť bojoval ešte viac. Skupina tých najskalnejších euroskeptikov zo strany už odišla a založila Stranu nezávislosti Britského kráľovstva, ktorá žiada vystúpenie krajiny z
Cameron to však schytáva aj z ľavej strany. Médiá naklonené labouristom tvrdia, že „nový štýl“, ktorý do politiky konzervatívcov zaviedol, je len jeden veľký podvod, a v podstate ide o tú istú stranu ako za Thatcherovej. Labouristi napríklad s obľubou pripomínajú „kauzu bicykel“. Nový britský premiér už pred niekoľkými rokmi začal do parlamentu dochádzať na bicykli, čím chcel preukázať, že mu nie je ľahostajné životné prostredie. Po krátkom čase však médiá vypátrali, že Cameron síce jazdí do práce na bicykli, no kufre a dokumenty si necháva aj tak každý deň prepravovať v automobile.
Cameron je vo veku 43 rokov najmladším britským premiérom od roku 1812. S manželkou Samanthou má dve deti, na ceste je tretie. Ich ťažko zdravotne postihnutý syn Ivan zomrel minulý rok vo veku šiestich rokov. Vo voľnom čase si nový britský premiér rád zahrá šípky a vypije pivo Guiness.
SITA/AP
