BRATISLAVA 5. júla (WEBNOVINY) – Na ustanovujúcej schôdzi piateho volebného obdobia sa stretnú vo štvrtok 8. júla novozvolení poslanci Národnej rady SR. Rokovanie zvolané prezidentom Ivanom Gašparovičom bude mať 20 bodov. Zákonodarcovia na úvod zložia sľub. Na programe je tiež schvaľovanie volebného poriadku a zriadenie výborov. Poslanci budú voliť predsedu a podpredsedov národnej rady, ako aj šéfov 19 výborov.
Post predsedu parlamentu patrí podľa koaličných dohôd strane SaS, o predsednícke kreslo sa uchádza líder strany Richard Sulík. O jedno z koaličných podpredsedníckych kresiel má záujem Milan Hort z SDKÚ-DS, ktorý ako jediný tento post zastával aj za vlády Roberta Fica. Opozícii by sa mal ujsť jeden podpredseda, meno kandidáta zatiaľ známe nie je. Podľa dosluhujúceho podpredsedu Národnej rady Miroslava Číža zo Smeru-SD „už nejaké predstavy sú„, ale najprv sa musí vyjadriť poslanecký klub. Opozícia tvrdí, že na základe volebného výsledku má nárok žiadať post predsedu Národnej rady SR, koalícia to však jednoznačne odmietla. Predsedu a podpredsedov národnej rady, ako aj šéfov výborov bude plénum voliť v tajných voľbách. Predseda a podpredsedovia musia na svoje zvolenie získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, šéfovia výborov potrebujú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
Predseda Smeru-SD Robert Fico nevylúčil, že jeho strana využije v parlamente obštrukciu pri nástupe náhradníkov za poslancov NR SR, ktorí budú vymenovaní za ministrov alebo štátnych tajomníkov. „Ak chcú, aby opozícia spolupracovala s koalíciou v principiálnych veciach, očakával by som normálne správanie sa. To tu nie je, podľa toho sa zariadime a to berieme na vedomie. Nechceme byť v opozícii ako nejaké bábky, ktoré odložia, keď ich nebudú potrebovať a keď nás budú potrebovať, tak budú s nami spolupracovať. Rešpektujeme, že dochádza k zmene vlády. V parlamente neboli ani zďaleka naplnené predstavy, ktoré opozícia mala,“ vyhlásil Fico. Druhá opozičná strana SNS nebude podľa poslanca Rafaela Rafaja nástup náhradníkov blokovať.
Koalícia sa dohodla, že nominuje predsedov do desiatich výborov z 19 výborov, deväť ponúkla opozícii. Štyroch koaličných predsedov má navrhnúť SDKÚ-DS, jedného SaS, troch KDH a dvoch Most. SDKÚ-DS navrhne do výborov aj piatich podpredsedov, SaS siedmich, KDH štyroch a Most troch.
SDKÚ-DS bude nominovať ako predsedu zdravotníckeho výboru Viliama Novotného. Okrem tohto výboru nominuje predsedu aj do výboru pre hospodárstvo, pre európske záležitosti a brannobezpečnostného výboru. SaS nominuje predsedu finančného výboru. Kresťanskí demokrati budú šéfovať výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na čele ktorého by mala byť Mária Sabolová, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Šéfom ústavnoprávneho výboru by mal byť Radoslav Procházka, predsedom výboru pre sociálne veci ďalší podpredseda strany Július Brocka. Predsedom parlamentného zahraničného výboru by sa mal stať František Šebej z Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorý v parlamentných voľbách kandidoval za Most-Híd. Okrem zahraničného výboru by mal strane Most patriť aj post predsedu mandátového a imunitného výboru. Mal by ním byť Gábor Gál.
V laviciach národnej rady bude v nasledujúcom volebnom období stredopravú koalíciu zastupovať 79 poslancov, medzi nimi aj 22 úplných nováčikov zo strany Sloboda a Solidarita. Väčšina z nich si ešte pred schôdzou prišla do parlamentu vypočuť informácie o poslaneckom živote a vyskúšali si aj hlasovacie zariadenia v rokovacej sále. Najsilnejšia koaličná strana SDKÚ-DS bude mať 28 zákonodarcov, kresťanských demokratov bude v poslaneckých laviciach sedieť 15 a zástupcov zo strany Most-Híd bude 14. Víťaza volieb, stranu Smer-SD, bude reprezentovať 62 poslancov a SNS deväť.
SITA
