Medzi legislatívnymi prioritami rezortu kultúry na rok 2026 je novela zákona o Audiovizuálnom fonde aj novelizácia zákona o štátnom jazyku. Pre agentúru SITA to uviedla riaditeľka Odboru komunikácie Kancelárie ministerky kultúry Petra Demková.
Ako ozrejmila, cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde má byť najmä zrovnoprávnenie slovenských streamovacích služieb so zahraničnými platformami, a tiež to, aby do Audiovizuálneho fondu prispievali aj zahraniční poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktoré pôsobia na Slovensku a zameriavajú sa na slovenských divákov, no nemajú tu sídlo.
Anglické výrazy v slovenčine
Pokiaľ ide o novelu zákona o štátnom jazyku, tá by mala posilniť postavenie slovenského jazyka v úradnej, hovorovej aj verejnej komunikácii. „Zároveň bude rešpektovať medzinárodné záväzky SR aj práva národnostných menšín,“ zdôraznila Demková.
Vysvetlila, že chystaná novelizácia reaguje najmä na časté používanie anglických výrazov, prenikajúcich do verejného priestoru aj spisovnej slovenčiny. „Inšpiráciou je francúzska legislatíva, ktorá chráni svoj štátny jazyk pred nadmerným vplyvom cudzích jazykov. Novela má chrániť slovenský jazyk primeraným spôsobom, nie represívne,“ dodala Demková.
Šimečka sa obáva, že rok 2026 bude pokračovať úpadkom Slovenska
V roku 2026 má Ministerstvo kultúry (MK) SR medzi legislatívnymi prioritami aj novelu zákona o vývoze a dovoze predmetov kultúrnej hodnoty.
„Cieľom je splniť európske pravidlá, konkrétne implementácie nariadenia EP a Rady EÚ o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty,“ vysvetľuje Demková s tým, že sa zavádza systém dovozných licencií a určenie zodpovedných orgánov. Predmetná úprava zákona cieli na ochranu kultúrnych predmetov, ako napríklad umelecké diela či historické predmety.
Investície a rozvojové projekty
V príprave je aj všeobecne záväzný predpis k evidencii cirkevných právnických osôb. To bolo dosiaľ upravené len interným predpisom ministerstva, no Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že by to malo byť riešené všeobecne záväzným právnym predpisom. „Cieľom sú jasné a rovnaké pravidlá a väčšia právna istota pre cirkvi,“ uviedla Demková.
V roku 2026 sú podľa Demkovej plánované aj viaceré investície a rozvojové projekty. Medzi nimi je napríklad začiatok výstavby centrálnych depozitárov kultúrnych inštitúcií na východnom, strednom a západnom Slovensku. V pláne je aj pokračovanie nominácií prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva do zoznamov UNESCO.
Fenomén rozdelenej spoločnosti nie je len problém Slovenska, tvrdí Raši – VIDEO
„V roku 2025 Slovensko podalo nomináciu na tradície spojené s ovčiarstvom, salašníctvom a sezónnym pasením oviec pod názvom „Transhumancia“. Ide o rozšírenie už existujúcej medzinárodnej nominácie (zápis v r. 2019- Taliansko, Luxembursko, Rakúsko, rozšírený v r. 2023 o Albánsko, Andorru, Chorvátsko, Francúzsko, Rumunsko, Španielsko a Grécko),“ vysvetlila Demková s tým, že o zápise sa rozhodne v roku 2026.
Pripravuje sa aj nový projekt Podpora tradičnej ľudovej kultúry na školách. Zameria sa najmä na deti prvého stupňa základných škôl s cieľom priblížiť im tradičnú ľudovú kultúru, a tiež ich naučiť základné ľudové piesne a jednoduché ľudové tance z regiónu, kde žijú.
Konsolidácia a hľadanie úspor
Medzi investičnými projektmi v rámci Programu Slovensko Demková menovala Literárne múzeum v Martine, Múzeum Slovenských národných rád na Myjave, Rodný dom Vladimíra Clementisa v Tisovci, taktiež Dom Majstra Pavla v Levoči, ale aj Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku, Múzeum hračiek v kaštieli Modrý Kameň či martinské Múzeum Kultúry Čechov.
Rezort kultúry čakajú v roku 2026 aj viaceré výzvy. Ako Demková uviedla, je medzi nimi pretrvávajúca konsolidácia verejných financií. Tá si bude vyžadovať dôsledné hospodárenie a hľadanie úspor bez toho, aby bola ohrozená činnosť kultúrnych inštitúcií.
„Ďalšie znižovanie počtu zamestnancov už nie je možné, pretože by ohrozilo fungovanie samotných kultúrnych inštitúcií. Ministerstvo kultúry sa zameria na centralizáciu podporných činností bez ďalších personálnych škrtov,“ uviedla Demková s tým, že prioritou ostáva aj ochrana kultúrneho dedičstva, rozvoj regiónov a podpora kultúry ako jeden z pilierov národa.
