BRATISLAVA 28. júla (WEBNOVINY) – Vláda dnes schválila novelu trestného poriadku, ktorou chce zabrániť takpovediac pingpongu trestných prípadov medzí súdmi a prokuratúrou. Návrhom chce rezort spravodlivosti dosiahnuť, aby nevstúpila do účinnosti predchádzajúca úprava tejto normy prijatá ešte predchádzajúcim parlamentom. „Umožnila vrátiť trestnú vec na prešetrenie prokurátorovi prakticky z akýchkoľvek dôvodov, „ uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská po rokovaní vlády a dodala, že „my chceme dostať tento stav do pôvodnej polohy, aby súdy mohli vrátiť vec na došetrenie prokurátorovi len z dôvodu procesné pochybenia“. Podľa ministerky návrhom sledujú, aby sa zbytočne nepredlžovali trestné konania z tohto dôvodu. „Predlžuje to neúmerne trestné konanie, a spravodlivosť je vtedy spravodlivosťou, keď je včasná, pochopiteľne,“ konštatovala Žitňanská.
Prioritou v spravodlivosti je otvorenosť a transparentnosť, povedala Žiťňanská
Vo vládnom programovom vyhlásení nie je plán novelizovať zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pretože podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej jednotlivé strany koalície majú na túto tému iný názor. „Keď si pozriete programy jednotlivých strán, tak sú strany, ktoré majú v svojom programe sprísnenie tohto zákona, sú strany, ktoré majú v programe zrušenie,“ uviedla Žitňanská po rokovaní vlády.
Ministerstvo spravodlivosti v najbližšom období predloží väčšiu novelu zákona o súdoch a zákona o sudcoch. „S cieľom naozaj veľmi rýchlo naplniť tie priority z programového vyhlásenia vlády, to znamená otvorenosť súdov, zverejňovanie súdnych rozhodnutí, transparentnosť výberových konaní, naozaj transparentnejší výber predsedov súdov,“ povedala Žitňanská. Chce tak naplniť základný cieľ – aby vzťahy medzi výkonnou a súdnou mocou boli nastavené transparentne a čisto, aby nemohlo dochádzať k ovplyvňovaniu súdnych konaní. Moc chce vrátiť sudcom do ich rozhodovania v súdnom konaní a kontrolu do rúk verejnosti. Už v prvom balíku zmien by ministerka rada videla aj zavedenie povinnosti zverejňovať všetky súdne rozhodnutia, aby to bolo účinné čo najskôr. To si vyžaduje vytvorenie priaznivého a užívateľsky priateľského technického prostredia.
V prípade majetkových priznaní ústavných činiteľov je podľa Žitňanskej kľúčové, aby boli podávané v podobe, ktorá umožní kontrolovať prírastok majetku. „Aby si ľudia mohli skontrolovať, či prírastok majetku ústavných činiteľov zodpovedá ich reálnym príjmom, ktoré priznali,“ vysvetlila Žitňanská a dodala, že takto štruktúrované by mali byť priznania aj zverejňované.
Rezort podľa programového vyhlásenia vyplatí dlžoby voči advokátom, znalcom, tlmočníkom a neuhradené platby súvisiace so svedočným, čo predstavuje celkovú sumu 14 miliónov eur. „Budeme rokovať s ministrom financií, kedy je možné tento záväzok uhradiť,“ dodala Žitňanská
SITA
