Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s.
Spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri SR od mája 2004, disponuje základným imaním vo výške 292,428 mil. eur. História letiska siaha do roku 1946. Spoločnosť je v úplnom vlastníctve štátu, keď Fond národného majetku spravuje 50,30 % akcií a ministerstvo dopravy 49,70 % akcií.
Ministerstvo dopravy na čele s Jánom Figeľom (KDH) chcelo investora pre najväčšie domáce letisko vybrať v lete tohto roka, pričom by získal koncesiu na jeho prevádzku na 30 rokov.
Pokračovanie aj v tomto pláne však zastavil pád vlády Ivety Radičovej.
Zabezpečenie rozvoja bratislavského letiska je podľa KDH možné pokračovaním procesu vstupu strategického partnera, respektíve koncesionára.
Štát nemá dostatok financií na rozvoj letiska, a preto je jednou z reálnych možností využitie súkromných zdrojov.
Strategický partner prinesie väčšie investície ako štát
„Strategický partner so sebou prináša potrebné zdroje na investície v rozsahu, v ktorom to štát dnes nie je schopný zabezpečiť. Rovnako prináša potrebné know-how a technológie. So strategickým partnerom takisto prichádza vyššia šanca, aby letisko v Bratislave mohlo obstáť v tvrdej zahraničnej konkurencii,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca KDH Matej Kováč. Pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji bratislavského letiska podľa KDH musia akcionári pracovať najmä s faktami, ktoré vychádzajú z ekonomickej reality súčasného rozvoja európskej leteckej dopravy.
Rozhodnutie vlády o tom, aby letisko v Bratislave prevádzkoval koncesionár, podľa Smeru-SD blokuje proaktívnu politiku letiska. Poslanec Ľubomír Vážny z najväčšej parlamentnej strany tvrdí, že na prevádzkovanie letiska stačia zdroje z jeho fungovania. „Konštatovanie stavu, že sa nedá nič robiť s vyššou vyťaženosťou letov a teda nižšou frekvenciou zo strany dopravcu, je zrejmé. Čo však nie je zrejmé, je stagnácia opatrení manažmentu letiska aj napriek tomu, že možnosti existujú,“ vyjadril sa Vážny pre agentúru SITA.
Pre rozvoj letiska chýbajú opatrenia
Pre ďalší rozvoj letiska podľa neho chýbajú vecne postupové kroky a opatrenia, ako zvýšiť objem počtu cestujúcich, a teda ako naplniť obchodný plán letiska. „Manažment letiska musí aktívne hľadať a ponúkať svoju kapacitu a služby dopravcom za ceny, ktoré budú atraktívne pre dopravcov tak, aby cez letisko Bratislava prechádzala napríklad aj časť rakúskej klientely,“ dodal bývalý minister dopravy.
V Európe existujú rôzne formy vlastníctva a prevádzkovania medzinárodných letísk. „Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá z foriem je optimálna. Vždy je treba vychádzať z konkrétnej situácie v danom čase. V prípade letiska Bratislava je dôležité prijať definitívne rozhodnutie a umožniť, aby manažment letiska mohol dlhodobý proces rozvoja realizovať a nežil s pocitom ohrozenia, že opäť dôjde k zmene,“ uzavrel Kováč. Zapojenie súkromného sektora do rozvoja letiska by podľa KDH neznamenalo, že štát sa vzdá kontroly nad ním. Forma dlhodobého prenájmu by totiž preniesla na investora všetky riziká podnikania a budúcich investícií.
Pre rozvoj letiska v Bratislave by podľa poslanca Ondreja Mateja z SDKÚ-DS bolo najlepšie vytvorenie spoločného podniku s viedenským letiskom. „Viedeň by bola transkontinentálnym letiskom a Bratislava kontinentálnym. Zrealizovaním prepojenia týchto letísk železnicou by čas cestovania medzi nimi bola asi 30 minút,“ uviedol Matej pre agentúru SITA. Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Arpáda Érseka za Most-Híd v Európe je bežné, že letiská sú vo vlastníctve štátu alebo ich prevádzkujú koncesionári. „Ide o to, či štát bude mať peniaze na veľké investície, napríklad generálnu rekonštrukciu dráhového systému. V mnohom to závisí od konkrétnej podoby koncesnej zmluvy,“ dodal.