Vaša nemocnica sa zrejme s nárastom platov zdravotníckych pracovníkov stanoveným zákonmi, začne zadlžovať. Doteraz ste bez dlhov?
Naša nemocnica začala tvoriť dlh minulý rok, počas rekonštrukcie. Mali sme pokles výnosov, čiže vznikol tam nejaký minimálny rozdiel, dostali sme sa do negatívnych čísel.
A čo sa týka zmien s platmi?
Robili sme si biznis plán na tento rok. Veď vieme, aký bol záver minulého roka: bol štrajk lekárov, čo tiež súviselo s poklesom výnosov a s nárastom nárokov na mzdy. Zákon o sestrách tiež priniesol ďalšie nároky v nákladovej časti a toto, samozrejme, momentálne kryté nemáme. Čiže predpokladám, že sa budeme zadlžovať, nie sme schopní to z vlastných zdrojov, teda z našich výnosov riešiť.
Koľkými percentami sa mzdy podieľajú na nákladoch nemocnice a na koľko vzrastú po zvýšení platu zdravotným sestrám?
To navýšenie je so všetkými príplatkami a odvodmi suma takmer 32-tisíc eur, teda o osem percent. V prvom štvrťroku tohto roka tvorili osobné náklady – mzdy, odvody a ostatné sociálne náklady – 53 percent z celkových nákladov. Zvýšením miezd sestier k 1. aprílu sa podiel osobných nákladov zvýši na zhruba 60 percent.
Aká je momentálna zadlženosť nemocnice?
K 31. marcu bol dlh 109 276 eur, k 30. aprílu bol približne 131 524 eur.
Čaká vás aj druhá vlna zvyšovania miezd lekárov. Máte nejaké prísľuby od poisťovní, že vám to vykryjú?
Sme vo fáze rokovania s poisťovňou Union, tam je percento poistencov nízke, ale cítime ústretovosť. S najväčšou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou máme podpísaný zatiaľ dodatok, kde došlo k minimálnemu navýšeniu, ktoré ale zďaleka nebude postačovať. Budeme to v rámci celkového nášho budgetu presúvať pravdepodobne z prostriedkov, ktoré sú určené na prevádzku, to znamená nákup zdravotníckych pomôcok a liekov, elektrina, plyn… Mzdy zamestnancov chceme garantovať a uvidíme, aká bude situácia vo výnosovej časti. Čaká nás pár mesiacov, aby sme hľadali riešenia. Samozrejme, je to aj v oblasti hľadania rezerv, ale musím povedať, že Detská fakultná nemocnica od začiatku svoje rezervy stlačila úplne dole, čiže my už príliš veľký manévrovací priestor nemáme.
Aké sú možné riešenia pre nemocnice?
Riešením pre poskytovateľa je mať vyššie výnosy a mať náklady na mzdy v percentuálnom vyjadrení niekde, kde to bolo minulý rok. Čiže to riešenie musí prísť cez poisťovne, či už cez zvýšené platby alebo nejakým spôsobom. My sme štátna príspevková organizácia, čiže my si nemôžeme brať ani komerčný úver, my fungujeme cez štátnu pokladnicu.
Už ste spomínali, že nebudete pristupovať k rozdeľovaniu úväzkov zdravotných sestier na administratívnu a zdravotnú časť, ako to robili niektoré regionálne nemocnice. Plánujete ísť cestou znižovania počtu lekárov alebo sestier?
Určite v tejto fáze nie. Pretože sme naozaj personálne nastavení. Ako som povedal – naše rezervy sú minimálne. My sa ako koncová nemocnica nemôžeme dostať do situácie, že budeme mať nedostatok personálu alebo budeme zatvárať nejaké ambulancie, ktoré do koncovej nemocnice patria. Čiže to portfólio musí zostať zachované a pacient musí dostať všetko to, čo v koncovej nemocnici dostať má.
Koľko máte lekárov a zdravotných sestier?
Ten prepočet na úväzky vo fyzických osobách je, čo sa týka sestier, 140. Lekárov je okolo 60.
Aká je v nemocnici situácia po hromadných výpovediach z konca minulého roka? Čo sa tým štrajkom zmenilo, okrem toho, že sa lekárom zvýšili mzdy?
Čo bolo, je za nami a musíme riešiť to, čo je pred nami. Každý sa musí poučiť, každý si musí uvedomiť prečo a pre koho sme tu. Naším cieľom je liečiť, poskytovať zdravotnú starostlivosť a všetky aktivity by teraz mali smerovať k tomu, že áno, platy boli zvýšené, ale pacient od nás právom očakáva kvalitu, ústretovosť a úsmev.
Od vás vtedy odišlo minimum lekárov. Na vzťahoch sa neodrazilo, že niektorí lekári ťahali za štrajkujúcich a tí im zasa mohli vyčítať, že sú štrajkokazi?
Všade sa to odrazilo na vzťahoch. Ja hovorím, že cieľom je, aby traumatizácia ďalej nepokračovala. Aby sa pracovalo, aby sa každý venoval tomu, čomu sa má. Tomu, na čo tu je, tomu, čo má v pracovnej zmluve.
Čo očakávate od nového vedenia ministerstva zdravotníctva, respektíve čo by ste mu odporučili, že by sa malo spraviť? Okrem zvýšenia platieb za poistencov štátu….
V nemocniciach je okrem tejto reálnej zadlženosti, ktorá teraz vzniká v dôsledku nárokov na mzdy, ešte ďalšia, skrytá zadlženosť. Zoberte si, v akom stave sú jednotlivé nemocnice – budovy, prístrojová technika, ktorú treba neustále obnovovať. Peniaze v zdravotníctve naozaj chýbajú. Určite by bolo vhodné pokračovať v čerpaní eurofondov na dobudovanie zdravotníckej infraštruktúry. Operačný program Zdravotníctvo bol jedným z najlepšie čerpaných programov. Nakoniec aj my sme z neho čerpali, a výsledok je naozaj dobrý. (Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica od októbra využíva nové priestory, ktoré získala nadstavbou nového podlažia na svojej budove. Má v ňom dve nové operačné sály, dospávací trakt, sterilizačný trakt, mliečnu kuchyňu a priestory pre administratívu. Výstavba nového podlažia spolu s výstavbou plynovej kotolne stála takmer 6,639 milióna eur, ktoré nemocnica získala ako nenávratný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja cez operačný program Zdravotníctvo, pozn. SITA)
Plánujete aj ďalšie projekty?
Radi by sme opäť čerpali eurofondy. Uvidíme, aké budú výzvy, pokiaľ sa budú týkať aj nás, určite to využijeme.
Vy už zrejme nepotrebujete rekonštrukčné práce, teda čerpanie skôr na prístrojovú techniku?
Nepovedal by som, že nepotrebujeme. My sme v priebehu našej existencie iba bodovo rekonštruovali. Máme zrekonštruovanú Kliniku onkológie a hematológie, ARO, máme nové operačky. Zostáva nám stále na doriešenie fyzicky zastaraná časť Druhej detskej kliniky a Kliniky detskej chirurgie. Tam by sme určite ešte rátali ešte s nejakou rekonštrukciou a prispôsobením tých priestorov požiadavkám doby, no a potešila by nás možnosť doriešiť zateplenie budovy.
Máte aj odhad, koľko by to stálo?
Odhadom približne 2,66 milióna eur.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica vznikla pomerne nedávno (28. decembra 2004). Potvrdila sa podľa vás opodstatnenosť jej odčlenenia od Rooseveltovej nemocnice? Prípadne, mali by na Slovensku vzniknúť aj ďalšie detské nemocnice alebo tvoria súčasné tri optimálny počet?
Myslím si, že z hľadiska geografického je toto optimálny počet. Tie tri detské nemocnice v podstate pokrývajú bývalé tri kraje Slovenska. Je to kapacitne absolútne postačujúce, nie je dôvod vytvárať ďalšie detské nemocnice. Čo sa týka otázky delimitácie nášho zariadenia z Rooseveltovej nemocnice, myslím, si že nás to posunulo dosť ďaleko dopredu. Výhodou bolo jednak to, že sme si nastavovali naše výstupné parametre, čo sa týka nákladových položiek, personálneho obsadenia, proste celého fungovania od nuly, od začiatku. Dá sa povedať, že sme vychádzali z absolútne minimálnych potrieb a požiadaviek, ktoré sa, samozrejme, postupne časom nabaľovali. A celé to obdobie bolo sprevádzané snahou zmodernizovať niektoré časti nemocnice, dostať sa na vyšší level. Myslím si, že nikdy sa detská medicína nebude dať úplne oddeliť od dospelej, tak ako potrebujeme my výsledky adultnej medicíny, vzhľadom k úžasnému napredovaniu aj adultná medicína musí akceptovať náš prístup k diagnostike niektorých ochorení a prebrať naše terapeutické protokoly. Navzájom si pomáhame, veď Rooseveltova nemocnica má novorodencov, pri ktorých im naši špecialisti poskytujú konzíliá. My zasa využívame ich špecialistov. Čiže to prepojenie tu je, ale je v úplne inej polohe so zohľadnením ekonomických aspektov.
V súčasnosti máte aký počet lôžok a aký počet pacientov ročne?
Máme 97 lôžok, ktoré sú rozdelené medzi jednotlivé kliniky, a ročne opakovane robíme vyše päťtisíc hospitalizácií. Z toho približne polovica je z pediatrie, teda klasických detských internistických pacientov. Ďalšia veľká časť je chirurgia, ktorá je vo fáze rozvoja, pacientov pribúda.
Zhováral sa Peter Chlebana
Rozhovor bol autorizovaný. Ján Nosko niektoré svoje odpovede preformuloval a doplnil, bez zmeny zmyslu v porovnaní s pôvodnými. Niektoré číselné údaje upresnil.
