BRATISLAVA 27. júna (WEBNOVINY) – V období rokov 2004 až 2009 malo Slovensko ako jedna z 15 prijímateľských krajín možnosť využiť z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórska takmer 70 miliónov eur. Do roku 2014 na Slovensko poputuje ďalších viac ako 80 miliónov eur.
Finančné mechanizmy počas piatich rokov (2004-2009) podporili projekty v deviatich prioritných oblastiach. „Na tých projektoch spolupracovalo viac ako 2 000 ľudí, bolo realizovaných 101 individuálnych projektov,“ uviedol na tlačovej besede vedúci Úradu vlády SR Viktor Nižňanský. Participácia štátneho rozpočtu na projektoch je 15 percent. Najväčšie zastúpenie mali projekty v oblasti zachovania európskeho kultúrneho dedičstva a rozvoja ľudských zdrojov. V každej z týchto oblastí bolo uskutočnených po 16 projektov. Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva Trine Skymonen zdôraznila, že Slovensko je dôležitý partner škandinávskej krajiny. Upozornila na niekoľko projektov, ktoré sa zrealizovali. „Počínajúc napríklad krízovým centrom tu v Bratislave, ktoré je pripravené prijať rodiny v krízovej situácii, cez evanjelický kostol v Bátovciach.“ Zaujímavý projekt je podľa nej aj vydanie detskej knihy, ktorá napovie deťom, ako sa správať k odlišným ľuďom. „Návšteva Nižného Slavkova, kde sme videli protipovodňové opatrenia, ktoré zabránia, aby domy boli zničené vodou, to je skutočne odmena,“ povedala tiež Skymonen. V programe modernizácie verejného osvetlenia bolo nainštalovaných viac ako 6 000 svetiel v takmer 50 obciach. Každá z týchto obcí pritom dosiahla minimálne tretinovú ročnú úsporu energie potrebnej na osvetlenie.
Najaktívnejšími realizátormi bola v prvom programovacom období s 34 projektmi samospráva, mimovládne organizácie 33 projektmi poskytli odbornú pomoc a podporu 574 rodinám a takmer 6 000 jednotlivcom.
Na obdobie 2009-2014 bolo pre Slovensko vyčlenených viac ako 80 miliónov eur. Prioritných oblastí zostáva aj naďalej deväť, sú medzi nimi však aj novinky. „Realizátori sa tak budú môcť zaujímať o projekty aj v environmentálnych oblastiach ako napríklad zelené inovácie v priemysle a prispôsobenie sa zmene klímy. Práve do týchto oblastí plánujú finančné mechanizmy EHP a Nórska investovať najviac, spolu viac ako 27 miliónov eur,“ hovorí Skymonen. Podľa slov veľvyslankyne hlavným cieľom finančných mechanizmov je zmierňovať regionálne, ekonomické a sociálne rozdiely v Európe. Ako uzavrela, pre Nórov, ktorí nie sú súčasťou Európskej únie, je dôležitá solidarita.