Nobelovu cenu za chémiu získala trojica vedcov, objavili kvantové bodky

• aktualizované 4. októbra, 13:24

Nobelovu cenu za chémiu tento rok udelili trojici vedcov za objav v oblasti nanotechnológií. Generálny tajomník Kráľovskej švédskej akadémie vied Hans Ellegren v Štokholme oznámil, že Moungi G. Bawendi, Louis E. Brus a Alexej I. Jekimov si prestížnu cenu vyslúžili za „objav a syntézu kvantových bodiek“.

Najmenšie komponenty nanotechnológií

Cenu Bawendimu z Massachusettského technologického inštitútu, Brusovi z Kolumbijskej univerzity a Jekimovovi pôsobiacemu v Nanocrystals Technology Inc. vyniesli nanočastice také malé, že ich veľkosť určuje ich vlastnosti.

Tieto kvantové bodky sú najmenšími komponentmi nanotechnológií, ktoré teraz šíria svoje svetlo z televízorov a LED lámp a okrem iného môžu viesť aj chirurgov pri odstraňovaní nádorového tkaniva, uvádza Nobelova komisia na svojej webstránke www.nobelprize.org.

Revolučný objav

Fyzici už dlho vedeli, že teoreticky môžu v nanočasticiach nastať kvantové efekty závislé od veľkosti, ale v tom čase bolo takmer nemožné tvarovať nanorozmery. Málokto preto veril, že tieto poznatky budú prakticky využité.

Začiatkom 80. rokov však Alexej Jekimov vytvoril kvantové efekty závislé od veľkosti vo farebnom skle. O pár rokov neskôr Louis Brus ako prvý vedec na svete dokázal kvantové efekty závislé od veľkosti v časticiach voľne plávajúcich v tekutine. V roku 1993 zase Moungi Bawendi spôsobil revolúciu v chemickej výrobe kvantových bodiek, výsledkom čoho sú takmer dokonalé častice, čo je nevyhnutné pre ich aplikačné využitie.

V súčasnosti sa kvantové bodky využívajú napríklad v obrazových technológiách, ako sú QLED obrazovky, a biochemici a lekári ich používajú na mapovanie biologického tkaniva. V budúcnosti by však podľa vedcov mohli prispieť k flexibilnej elektronike, drobným senzorom, tenším solárnym článkom či šifrovanej kvantovej komunikácii.