Silný protifašistický odkaz musí ostať i dnes jedným zo základných pilierov Slovenskej republiky. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.
„Vďaka Slovenskému národnému povstaniu sa Slovenky a Slováci vzopreli neprávostiam a bojovali za život v mieri, slobode, kde sa ľudia nerozdeľujú podľa vierovyznania, farby pleti alebo iného názoru,“ vyhlásil Blanár s tým, že Slovensko sa na tomto základe jasne vymedzuje proti akýmkoľvek formám antisemitizmu či rasizmu.
Princíp kolektívnej viny
Podľa šéfa rezortu diplomacie nemôžeme pripustiť, aby sa princíp kolektívnej viny a prvky fašizmu akýmkoľvek spôsobom opäť vkrádali do našej spoločnosti, či už podporovaním vojny, šírením nenávistných prejavov, alebo rozdeľovaním spoločnosti a odmietaním iného názoru.
Slovensko pripomenie tragický podiel vojnového Slovenského štátu na nacistickej genocíde Židov
„Tento odkaz nás spája. Je potrebné si neustále pripomínať ľudské práva a mierové hodnoty zakotvené v Ústave SR, aby sa neopakovala história spojená s tragédiou holokaustu. Česť pamiatke všetkým obetiam,“ dodal.
Pamätný deň
Slovenská republika si od roku 2001 pripomína 9. september ako pamätný deň – Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Tento rok uplynie 83 rokov odkedy vláda tzv. prvého slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.
Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku.
Múzeum v Seredi si pripomenie Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia spomienkovým podujatím
Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
