ZVOLEN 19. mája (WEBNOVINY) – SDKÚ-DS si v sobotu volí nového lídra.
Odstupujúci predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda zaželal svojej strane, aby zostala stranou, ktorá má čo povedať k veľkým témam, ktorá dokáže robiť zásadné zmeny a dosiahnuť veľké veci. „Nech nám na tejto ceste Pán Boh pomáha,“ rozlúčil sa v prejave Dzurinda so spolustraníkmi.
Dzurinda vie, že čas, v ktorom odchádza, nie je jednoduchý, je podľa neho zložitý, ale nie je beznádejný. „Neprimeraným pesimistom chcem povedať, že zo šiestich percent sa dá odraziť k 20-tim percentám. Miloš Zeman preberal stranu, keď mala štyri a vo voľbách mala 27 percent,“ povedal. Priveľkým optimistom odkázal, že zo šiestich percent sa dá odraziť aj k trom percentám a nižšie.
Obrazom: Cesta Mikuláša Dzurindu
Mikuláš Dzurinda
Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. (1955) sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku. Vysokoškolské štúdium ukončil na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline.
Do politiky vstúpil v roku 1990 ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). V roku 1991 sa stal námestníkom ministra dopravy a pôšt SR. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR). V čase vzniku samostatného Slovenska (1993) zastával Mikuláš Dzurinda post podpredsedu KDH pre ekonomiku. Od marca do októbra 1994 bol ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec NR SR.
Mikuláš Dzurinda sa stal v júli 1998 predsedom Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá vznikla spojením piatich opozičných strán Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej strany, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku. Koalíciu vytvorili ako protiváhu Mečiarovho HZDS. SDK sa potom pre zmeny v legislatíve pretransformovala na politickú stranu a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej, no keď sa mu to nepodarilo, založil v januári 2000 novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). V januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou (DS).
Mikuláš Dzurinda bol premiérom Slovenskej republiky dve volebné obdobia, v rokoch 1998-2002 a 2002-2006, medzi najväčšie úspechy jeho vládnutia patrí v roku 2004 vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie.
Od roku 2006 bol Mikuláš Dzurinda poslancom NR SR za SDKÚ-DS. Vo februári 2010 sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie a volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. Vo vláde Ivety Radičovej zastával Mikuláš Dzurinda post ministra zahraničných vecí.
Po volebnom neúspechu SDKÚ-DS ako aj celej slovenskej pravice v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Dzurinda prevzal plnú politickú zodpovednosť a 12. marca 2012 oznámil, že skončí v máji ako predseda SDKÚ-DS a nebude kandidovať na post predsedu. Informoval, že v NR SR bude pôsobiť ako radový poslanec.
Mikuláš Dzurinda je ženatý, má dve deti.
zdroj: wikipedia.org, www.osobnosti.sk, www.sdku-ds.sk, vlada.gov.sk, archív SITA
Hrubá čiara za minulosťou
Dzurinda zreprodukoval otázky, ktoré si po voľbách kladie členská základňa. „Potrebuje Slovensko SDKÚ-DS? Akú politiku dnes SR potrebuje a akú očakáva od stredopavicového spektra? Kto by mal byť jej protagonistom? Potrebuje naša strana reštart, renesanciu, obnovu, znovuzaloženie,“ položil otázky v prejave Dzurinda.
Zároveň dodal, že počul o potrebe nových tvárí, novej agendy a hrubej čiary za minulosťou. „Podstatné je porozumieť, prečo sme straníkmi, prečo sa angažujeme vo verejnom živote ako straníci. Prečo chceme reštart,“ povedal, pričom sa vrátil do roku 2000. „Založil som SDKÚ-DS, lebo som chcel zmeniť pomery na Slovensku,“ pripomenul.
Dzurinda sa rozhodol založiť vlastnú stranu, keď KDH tlačilo na rozklad Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a rozloženie päťkoalície. Uvedomoval si, že cieľ bez politického krytia dostať SR do EÚ a NATO nedosiahne. „V januári 2000 sme sa rozhodli, že založíme vlastnú stranu, aby sme mohli zmeniť Slovensko. Ustanovujúci kongres sme naplánovali na 17. november. S pokorou môžem povedať, že sme Slovensko zmenili k lepšiemu. Slovensko sme zmenili, lebo sme chceli slúžiť našej vlasti a dobrej veci,“ vyhlásil.
SDKÚ potrebuje čisté charaktery
Odstupujúci predseda zároveň položil otázky, prečo dnes chcú členovia obnoviť stranu, prečo chcú nový štart. Podľa mnohých vraj chýba veľká téma ako integrácia, alebo reformy. „Hovoria, že sa také témy vytratili. Ja sa domnievam, že to nie je pravda.
V súčasnosti sa objavila obrovská výzva ako zmeniť nielen Slovensko, ale aj EÚ a eurozónu. Práve takáto krajina a takáto strana má k tomu čo povedať. Potrebujeme vážne zmeny doma, v eurozóne a celej EÚ. Budeme mať k tomu čo povedať, ak nám pôjde o službu dobrej veci a až potom o stranícke a osobné veci,“
zdôraznil.Druhou podmienkou je podľa Dzurindu obrovská trpezlivosť. „Dnes sa nemôžeme pýtať, čo nám môže poskytnúť strana, ale pýtať sa, čo môžem urobiť sám, aby sme sa pozviechali. Dnešok je časom pre čisté charaktery. Želám strane čo najviac takýchto charakterov,“ uviedol.
SDKÚ je Dzurindovým dieťaťom
Po Dzurindovom prejave sa prihlásil s vystúpením europoslanec, bývalý podpredseda strany a tiež jej spoluzakladateľ, Eduard Kukan. „SDKÚ je slušná strana. V každej slušnej rodine platia pravidlá poďakovať za prácu. SDKÚ je dieťaťom Dzurindu. Vytvoril ju so spolupútnikmi. Dzurinda tomuto dieťaťu daroval celý život a umenie,“ povedal.
Pod Dzurindovym vedením SDKÚ zažila podľa Kukana hviezdne chvíle, ale doviedol SDKÚ aj k výsledku v posledných voľbách, ktoré sú pre všetkých sklamaním. „Patrí sa, aby odišiel s úctou, za to, čo pre stranu a Slovensko urobil,“ povedal. Kukan je presvedčený, že meno Dzurindu a tejto strany bude mať dôstojné miesto v dejinách Slovenska.
Dzurinda sa chce venovať zahraničnej politike
Dzurinda sa chce venovať zahraničnej politike. Pocity po odchode z funkcie má normálne. Ako povedal pred novinármi, logika priniesla takýto vývoj.
„Cítim sa celkom príjemne. Som poslancom NR SR a zahraničného parlamentného výboru. Zahraničná politika ma bavila celé roky,“ uviedol.
Voľba nového predsedu strany bola tajná a slobodná. „Takto rozhodli delegáti a ja to beriem na vedomie,“ konštatoval.
Rád odovzdá, čo skúsil a čo sa naučil. „Budem pôsobiť dostredivo. Záleží mi, aby súčasná vláda mala alternatívu. SDKÚ-DS na to má,“ zdôraznil s tým, že bude podporovať všetko, čo posunie stranu nahor.
