Podľa Šramka preto nemožno ešte stále skonštatovať, že by hospodárska kríza bola za nami, šoky v podobnej intenzite, ako napríklad v druhej polovici minulého roka však už neočakáva. „Nemôžme povedať, že niektoré problémy sa nemôžu vrátiť. Samozrejme, ak by sa aj vracali, už nie v takom rozsahu, ako boli v druhom polroku 2008 alebo v prvom štvrťroku 2009, pretože mnoho vecí, prístupov vlád a politík sa zmenilo,“ povedal guvernér.
V oblasti spotrebiteľských cien centrálna banka ešte znížila svoj výhľad priemernej harmonizovanej inflácie na tento rok z 1,3 % na 1,1 %. Pre rok 2010 ponechala predikciu na úrovni 1,8 % a pre rok 2011 ju mierne znížila o 0,1 percentuálneho bodu na 2,4 %. „Naďalej bude inflácia klesať, najnižšia úroveň by podľa prognóz centrálnej banky mala byť dosiahnutá v októbri 2009,“ uviedol Ševčovic. Následne by sa však v inflácii mala začať prejavovať zrýchľujúca sa dynamika cien pohonných hmôt a rovnako aj zvýšenie spotrebných daní z cigariet.
Nové prognózy centrálnej banky prichádzajú len niekoľko dní po zverejnení aktuálnych očakávaní Štatistického úradu SR. Ten začiatkom septembra informoval, že za celý tento rok očakáva prepad slovenskej ekonomiky o 3,5 %. Ďalšie dlhoočakávané prognózy by mal už v najbližších dňoch zverejniť rezort financií, na základe ktorých by sa mal zostavovať aj budúcoročný rozpočet. Ministerstvo je pritom doposiaľ najpesimistickejším prognostikom, keďže v posledných oficiálnych predpovediach z júla tohto roka očakávalo tohtoročný pád ekonomiky Slovenska až o 6,2 %.
Slovensko tak po predchádzajúcich rokoch s vysokým rastom ekonomiky zažije v tomto roku opačný vývoj. Najvyšší rast slovenské hospodárstvo zaznamenalo v roku 2007, keď reálne medziročne vzrástlo o 10,4 %. Aj keď už v druhom polroku vlaňajška slovenskú ekonomiku ovplyvnila hospodárska kríza, celoročný reálny rast HDP dosiahol 6,4 %. V prvých dvoch kvartáloch tohto roka sa však situácia otočila. V prvom štvrťroku Slovensko zaznamenalo prvý medziročný pokles výkonu ekonomiky od prvého štvrťroku 2000, a to o 5,6 %. Negatívny vývoj pokračoval aj v druhom kvartáli, keď ekonomika poklesla o 5,3 %.
SITA
