BRUSEL 24. júna (WEBNOVINY) – Otváranie otázok o navyšovaní prvého eurovalu nie je podľa premiérky Ivety Radičovej v súčasnosti na mieste. Povedala to v piatok po skončení summitu Európskej rady v Bruseli. Tvrdí, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v slovenskom parlamente schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Reagovala tak na vyhlásenia predsedu koaličnej SaS Richarda Sulíka, ktorá chce cez parlament obmedziť mandát vlády pri rozširovaní garancií tak, aby bolo podmienkou zapojenie súkromného sektora pri ďalšej pôžičke Grécku.
„Ak budú mať poslanci problém dodržať záväzok, ktorý znamená dať také záruky, aby sme boli schopní naplniť dohodnutú sumu, v takom prípade to bude to rozpor s tým, s čím predtým súhlasili,“ konštatovala v Bruseli Radičová. Ako dodala, trpezlivo sa snaží vysvetľovať právne, medzinárodné a iné dôsledky toho, ak by Slovensko v parlamente navýšenie eurovalu 1 nepodporilo. Hovoriť o prípadných ďalších krokoch, je podľa nej predčasné.
Premiérka zároveň uviedla, že Slovensko nebude blokovať vytvorenie nového permanentného Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Minister financií podľa nej má od vlády mandát, aby rámcovú zmluvu podpísal a umožnil tak naštartovať ratifikačný proces aj v ostatných krajinách eurozóny. O hlasovaní v parlamente o účasti Slovenska je podľa premiérky čas diskutovať ďalšie mesiace. „Podpísanie tejto zmluvy je predpokladom toho, aby ostatné krajiny mohli pristúpiť k ratifikácii. Slovenská republika nebude bariérou alebo prekážkou ratifikačného procesu v iných krajinách. Preto vláda dala mandát ministrovi financií, aby túto zmluvu podpísal. Ako bude následne postupovať Národná rada SR, na to máme k dispozícii zhruba rok a pol,“ konštatovala Radičová.
Bankrot Grécka je totiž v súčasnosti podľa Sulíka nevyhnutný
Poslanci SaS chcú do programu schôdze parlamentu, ktorá začína budúci týždeň, zaradiť aj rokovanie o mandáte pre ministra financií Ivana Mikloša v prípade ďalšej pôžičky Grécku. SaS podľa slov predsedu Richarda Sulíka zbiera v súčasnosti 30 podpisov, aby bol tento bod zaradený do programu schôdze. „Snažíme sa zozbierať 30 podpisov, ktoré potrebujeme na to, aby národná rada mohla rokovať o tom, v akom rozsahu zúži vyjednávací mandát ministrovi financií pri druhej pôžičke Grécku,“ uviedol v piatok Sulík. Dodal pritom, že tento zámer by sa mohol podariť a potom sa uvidí v parlamente, kto a akú pozíciu zaujme.
Šéf rezortu financií podľa predsedu parlamentu v súčasnosti mandát pre podpis pôžičky má, avšak cieľom strany SaS je, aby mu ho Národná rada SR zúžila. A to tak, aby napríklad pôžička Grécku bola podpísaná až potom, keď bude stanovená aj účasť súkromného sektora, čo podľa Sulíka v podstate znamená bankrot krajiny. Bankrot Grécka je totiž v súčasnosti podľa Sulíka nevyhnutný.
Na rámcoch mandátu pre vládu v prípade rokovaní o pôžičke Grécku sa koaliční partneri dohodli v úvode minulého týždňa. „Ten mandát by mal byť taký, aby nám nezväzoval ruky,“ uviedol následne v stredu po rokovaní vlády minister financií Ivan Mikloš. Čím bude podľa jeho slov mandát konkrétnejší, tým menší manévrovací priestor na rokovaniach vytvorí.
Slovensko bude pri prípadnej novej pôžičke Grécku požadovať splnenie piatich podmienok
Prvou podmienkou je podľa ministra financií Ivana Mikloša účasť súkromného sektora. „Najdôležitejším dôvodom prečo to požadujeme je, aby účet neplatili len daňoví poplatníci, ale aj tí ktorí požičiavali Grécku a zarábali na tom,“ uviedol minulý týždeň Ivan Mikloš.
Druhou požiadavkou bude podľa Mikloša široká politická dohoda gréckych politických strán na plnení záväzkov, a to vrátane opozičných strán. Rovnako bude Slovensko presadzovať privatizáciu štátneho majetku v Grécku, záruky, že nepríde o peniaze v prípade pôžičky, ako aj účasť Medzinárodného menového fondu. Schôdza NR SR začína budúci týždeň v utorok.
