BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) – Príprava zavedenia elektronizácie zdravotníctva do praxe Ministerstvu zdravotníctva SR podľa všetkého príliš nevyšla. K jeho návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý zavádza elektronickú zdravotnú knižku, elektronické objednávanie, či elektronickú preskripciu, sa totiž v rámci pripomienkového konania objavilo takmer 80 zásadných pripomienok.
Asi najostrejšie sa k materiálu postavila najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera. Tá návrh novely na jednej strane víta, keďže podľa nej môže zjednodušiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a uľahčiť komunikáciu. „Na druhej strane však nepresnou, nejasnou, nevykonateľnou, respektíve „nedotvorenou“ právnou úpravou môže prispieť k porušeniu ochrany osobných údajov alebo aj k ohrozeniu zdravia pacienta,“ tvrdí poisťovňa.
Dôvera upozorňuje na množstvo nevyjasnených otázok a má za to, že materiál bol „ušitý horúcou ihlou“. Obáva sa pritom nechuti poskytovateľov učiť sa elektronickej komunikácii. „Bol zvážený možný dopad v odchode lekárov v dôchodkovom a preddôchodkovom veku z dôvodu nechuti podrobiť sa povinnosti elektronizovať?“ pýta sa rezortu zdravotníctva.
Poisťovňa chce zároveň vedieť, ako bude elektronizácia financovaná, keďže v návrhu novely sa píše, že si nevyžiada zvýšené nároky na rozpočty obcí, či verejnoprávnych inštitúcií. Obdobný problém má aj samotné Ministerstvo financií SR a v tejto oblasti žiada materiál dopracovať. Svojsky túto otázku vyriešila Slovenská lekárska komora.
Tá žiada, aby napríklad náklady na vytvorenie elektronickej zdravotnej knižky a elektronizáciu zdravotnej dokumentácie uhradila všeobecnému lekárovi poisťovňa dotknutého poistenca, a to mimo dohodnutých úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. „Výška úhrady je určená výškou technických a materiálnych nákladov na vytvorenie elektronickej knižky s 30 % navýšením, ktoré predstavujú úhradu nákladov na elektronizáciu zdravotnej dokumentácie,“ píše sa v jednej z pripomienok komory. Poisťovne by mali znášať aj náklady spojené so zakúpením technických zariadení na identifikáciu, autentizáciu a autorizáciu v prípade elektronických služieb.
Bez výhrad sa nezaobišli ani návrhy na zavedenie elektronických konzílií, či poskytovania zdravotného výkonu na diaľku. Dôvera sa obáva skĺznutia do roviny poskytovania „virtuálnej“ zdravotnej starostlivosti. Zaujíma sa, kto bude zodpovedný za nesprávne zhodnotenie zdravotného stavu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripomína, že jeho určenie nie je možné len na základe žiadosti pacienta. Diagnostika totiž podľa neho zahŕňa aj fyzikálne vyšetrenie, napríklad pohľadom, ako aj pozorovanie správania pacienta.
Dôvere sa nepozdáva ani zavedenie súboru život zachraňujúcich informácií pre potreby záchrannej zdravotnej služby. Domnieva sa, že charakter záchraniek neumožňuje „strácať čas“ využívaním takéhoto súboru. Nesúhlasí ani so zavedením elektronického preukazu. Považuje to za nadbytočné, nedomyslené a neefektívne. Problém má aj s úpravou čakacích listín. Zverejnením zoznamu sa podľa nej porušia ustanovenia zákonov súvisiace s ochranou osobných údajov.
V rámci pripomienkového konania sa však ozvali aj ďalšie subjekty. Napríklad podľa rezortu školstva je potrebné, aby sa k celému materiálu vyjadrili odborné slovakistické jazykovedné pracoviská, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR chce dať zase občanom možnosť rozhodnúť sa, či chcú, aby ich zdravotná dokumentácia bola vedená elektronicky alebo v listinnej forme. Výhrady však má aj Úrad na ochranu osobných údajov SR, či Rada vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím.
Rezort zdravotníctva predložil do pripomienkového konania návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti, v rámci ktorej by sa malo novelizovať aj ďalších približne desať zákonov. Zmenami chce pripraviť prostredie pre realizáciu eHealthu v praxi. Návrhy okrem iného predpokladajú, že elektronickú zdravotnú knižku budeme mať na Slovensku od roku 2013. Jej súčasťou by mal byť aj aktuálny súbor tzv. život zachraňujúcich informácií vyjadrený v medzinárodnom terminologickom systéme.
Informatizácia zdravotníctva by však od roku 2012 mala umožniť aj objednávanie k lekárovi elektronicky, bez nutnosti osobnej návštevy. Realitou by mali byť aj vzdialené konzultácie, či poskytovanie zdravotných výkonov na diaľku. Ďalšou novinkou by malo byť vydávanie liekov a zdravotníckych pomôcok aj na základe elektronickej formy lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu. Občania by po novom mali vlastniť aj elektronické preukazy poistencov a mali by mať taktiež možnosť vyjadrovať sa k poskytnutej zdravotnej starostlivosti na internete.
Základom eHealthu na Slovensku by mal byť Národný zdravotný informačný systém ako systém určený na poskytovanie zdravotníckych služieb a informácií. Jednotné komunikačné rozhranie pre prístup osôb a informačných systémov do tohto systému zabezpečí Národný zdravotný portál.
SITA