Európska únia preto zvažuje alternatívne bezpečnostné mechanizmy. Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius pripustil, že EÚ musí byť pripravená aj na scenár, ak by sa článok 5 zrazu neimplementoval. „Otázkou je, či potrebujeme ďalšie bezpečnostné garancie a nové inštitucionálne usporiadanie,“ povedal. Zároveň však zdôraznil, že členské štáty by sa mali naďalej spoliehať na NATO.
V čom je Európa v rámci NATO závislá na USA?
Aliancia pritom podľa viacerých diplomatov nepracuje na žiadnom mimoriadnom pláne pre prípad odchodu USA. Zdroje z NATO tvrdia, že by to bolo v rozpore so samotným účelom organizácie. Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker však nedávno pripustil, že Washington očakáva od Európanov, že „prevezmú konvenčnú obranu európskeho kontinentu“.
Otázkou zostávajú aj schopnosti. Podľa bývalej hovorkyne NATO Oany Lungescovej Európania síce zabezpečujú až 60 % spôsobilostí v niektorých oblastiach, ale v kľúčových – ako spravodajstvo, strategická letecká preprava či úderné kapacity – sú naďalej závislí od USA. „Bolo by veľmi ťažké zaplniť tieto medzery v priebehu jedného či dvoch rokov,“ uviedla.
Napriek tomu sa podľa amerických aj európskych analytikov mení celkové nastavenie. Bývalý americký veľvyslanec pri EÚ Anthony Gardner označil novú stratégiu USA za „zradu 80 rokov americkej bipartizánskej politiky“. Kým NATO uisťuje, že článok 5 zostáva „pevný“, Európa podľa diplomatov už nekoná s tým istým predpokladom ako v minulosti – a začína sa pripravovať na budúcnosť menej prepojenú s USA.
