Lotyšské národné ozbrojené sily začali v máji rozmiestňovať prvé betónové bariéry v oblastiach blízko lotyšsko-ruských hraníc, a to aj na územiach, ktoré boli predtým vyvlastnené z dôvodov národnej bezpečnosti.
Ponuka prichádza v čase, keď Pentagon plánuje stiahnuť približne 5-tisíc vojakov z Nemecka v priebehu nasledujúceho roka, pričom Trump naznačil, že zredukovanie počtu vojakov by mohlo byť ešte rozsiahlejšie.
Podľa viacerých politikov a predstaviteľov obrany by sa takzvané „okno príležitosti“ mohlo otvoriť najmä v období, keď sú Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa menej angažované v Európe a Európska únia ešte nedosiahla plnú vojenskú pripravenosť.
Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej ide už o druhý prípad za menej než päť rokov, keď EÚ dopláca na závislosť od dovozu fosílnych palív.
Takzvané „európske NATO“ má využívať existujúce štruktúry aliancie, no zároveň posilniť úlohu európskych krajín v oblasti velenia, logistiky či obranných kapacít.
Do roku 2035 tak vzrastie zo súčasných 112 miliárd na viac než 190 miliárd nórskych korún, čo je trikrát viac ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022.
Predpovedá, že nakoľko Rusi vo vojne na Ukrajine nedosiahli víťazstvo, ktoré plánovali, môžu sa teraz pokúsiť vytvoriť krízu – buď útokom na jednu z pobaltských krajín, alebo inými akciami na rozptýlenie zdrojov zjednoteného Západu.
Jean-Marie Collin z medzinárodnej organizácie ICAN, ktorá presadzuje zákaz jadrových zbraní povedal, že predpokladá „nárast počtu jadrových hlavíc o 50 až 100 v priebehu približne desiatich rokov.“
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že hoci Cyprus nebol priamym cieľom útoku, Únia stojí pevne za svojimi členskými štátmi.