Slovenská akadémia vied (SAV) ponúka pomoc pri záchrane podzemných vôd Žitného ostrova, ktoré sú najväčšou prirodzenou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.
Žitný ostrov je totiž priamo ohrozený masívnym chemickým znečistením, najmä odpadmi z výroby v bývalých Chemických závodoch J. Dimitrova, ale aj ďalšou priemyselnou činnosťou na území Bratislavy. V tlačovej správe o tom informuje hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Bezodpadová technológia čistenia vôd
Vedci zo SAV navrhli bezodpadovú technológiu čistenia podzemných vôd vo Vrakuni a sú pripravení pri odstraňovaní znečistenia pomôcť. Tamojšie znečistenie vyžaduje podľa SAV aplikáciu pokročilých fyzikálno-chemických a biologických postupov. „Nosnou metódou nami navrhovanej technológie je elektrochemická oxidácia, ktorá je vhodná na spracovanie vôd obsahujúcich ťažko rozložiteľné a vysoko toxické látky. Jej hlavnou výhodou je, že nepoužíva žiadne chemické látky, iba elektrickú energiu,“ vysvetlil Daniel Kupka, vedúci Oddelenia minerálnych biotechnológií na Ústave geotechniky SAV.
Riešenie SAV má pomôcť pri sanácii tamojšej skládky. Filtračná technológia môže nájsť využitie po vybudovaní podzemnej a povrchovej tesniacej vrstvy, ktorá skládku vo Vrakuni odizoluje. „Odčerpávanie a čistenie vody nahromadenej v tomto telese tak zastaví toxický mrak, ktorý dnes prúdi rýchlosťou 300-500 metrov za rok a smeruje do husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného územia,“ uviedla Gáliková.
Významné výsledky v základnom výskume
Na projekte v tejto oblasti pracujú aj vedeckí pracovníci z Ústavu geotechniky SAV v Košiciach, ktorí vďaka koordinácii medzinárodného projektu Čistenie vôd a pôd od zmiešaných kontaminantov – WaSClean v rokoch 2013-2017 získali významné výsledky v základnom výskume a dôležité know-how, ktoré dokážu uplatniť pri sanácii environmentálnej záťaže vo Vrakuni.
Následne spolu s vedcami z Univerzity Komenského testovali rôzne spôsoby čistenia reálnych vzoriek vôd z vrakunskej skládky. Projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj a po jeho ukončení Ústav geotechniky SAV pokračoval vo výskume, ktorý financoval z vlastných zdrojov.
