Zber bio odpadu v niektorých miestach Slovenska perfektne funguje, no výsledok je nulový, pretože odpad končí v mikroplastoch, bez ďalšieho využitia na skládkach či poliach.
Pribúda negatívnych reakcií
Prichádzajú negatívne ohlasy o vysokých nákladov či zápachu a vytekaní obsahu z odvetrávaných nádob. Vyplýva to z analýzy úspešnosti spracovania kuchynského biologického odpadu (KBO), ktorú si dal vypracovať Zväz odpadového priemyslu (ZOP). Len 11 opýtaných obcí uviedlo, že KBO vnímajú pozitívne, 23 obcí a miest uviedlo, že zber znižuje množstvo zmesového komunálneho odpadu.
Zväz ďalej uvádza, že zber KBO je veľmi nákladný a úspešnosť vytriedenia sa pohybovala okolo 12 percent, čo predstavuje 11 kg na obyvateľa.
„Podľa analýzy je priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného KBO až na úrovni 342 eur. Oslovené obce uviedli cenové rozpätie od 36 až do 1 338 eur za tonu. Len pre porovnanie, priemerná cena za zber a spracovanie jednej tony zmesového komunálneho odpadu je v súčasnosti na úrovni 65 – 75 eur za tonu,“ uviedol ZOP.
Vysoké náklady môžu byť dôsledkom nedostatočnej frekvencie zberu KBO, nie sú schopní zabezpečiť frekvenciu podľa stanovených pravidiel Ministerstva životného prostredia.
Dopady na životné prostredie
V praxi ešte horšie dopadla metodika ministerstva na používanie nádob a kompostovateľných vreciek. Problém vidia obce aj s ďalším využitím KBO, niektoré nevedia uviesť, kam odpad putuje, pretože zber vykonáva externá spoločnosť.
„Slovensko, zaviedlo novú povinnosť bez podrobnejšieho zmapovania kapacít na spracovanie kuchynského biologického odpadu. Namiesto riešenia dostupnej vzdialenosti jeho spracovania, riešilo menej podstatné otázky, ako napr. veľkosť a typizácia zberných nádob. Na túto skutočnosť upozornil Zväz odpadového priemyslu vo svojej Deklarácii,“ pripomenul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Ďalej uviedol, že zber KBO je sám o sebe otázny aj z pohľadu dopadov na životné prostredie. Najsilnejší argument používaný pri rýchlom presadzovaní tejto legislatívnej úpravy, teda využitie výslednej zložky spracovania KBO v podobe digestátu alebo kompostu na vrátenie živín do pôdy, ostáva taktiež veľkým otáznikom.
Podľa Chovanca envirorezort nepochopil odkaz, ktorý mu „odpadári“ už roky posielajú. Zavádzanie nových spôsobov nakladania s odpadom do praxe musí ísť ruka v ruke s budovaním spracovateľských kapacít.
Na ich vybudovanie treba dostatočný časový priestor, ale aj podpora zo strany štátu. Inak novo požadované spôsoby nakladania s odpadmi nenájdu rozumné uplatnenie.
„Pýtame sa, či ministerstvo disponuje štatistikou, koľko je dostupných a certifikovaných zariadení na zhodnotenie KBO v jednotlivých regiónoch a či postačujú. Má ministerstvo k dispozícii analýzu, koľko z vyzbieraného kuchynského odpadu sa premenilo na certifikované hnojivo a koľko skončilo na skládke?“ pýta sa na záver Chovanec.
