Z demisie ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽaNO) sa stala fraška. Povedal to politológ Tomáš Koziak po protichodných krokoch Mičovského. Ten 31. mája podal demisiu, v pondelok 7. júna oznámil, že ju sťahuje. Predpokladalo sa, že prezidentka so súhlasom premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) takémuto kroku vyhovie.
Predseda vlády napokon uzol okolo postu šéfa agrorezortu „rozťal“. Úrad vlády oznámil, že premiér sa dohodol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou na vymenovaní Samuela Vlčana do funkcie ministra pôdohospodárstva.
To znamená, že Mičovského hlava štátu z funkcie odvolá a ten sa vráti do parlamentu ako poslanec. Premiér povedal, že meno nového ministra pôdohospodárstva oznámil prezidentke už minulý týždeň v piatok.
Mičovský si svoju demisiu rozmyslel, ale novým ministrom bude Vlčan
O Vlčanovi sa pritom v médiách hovorilo ako o možnom nástupcovi Mičovského. Vlčan pôsobil ako jeho štátny tajomník, no ešte vlani z funkcie predčasne odišiel a stal sa poradcom bývalého premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) pre oblasť pôdohospodárstva.
Po geste demisie snaha o návrat
Mičovský pôvodne zdôvodnil svoju demisiu ako vyvodenie politickej zodpovednosti za to, že navrhol vymenovanie Gabriely Bartošovej za generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu. Tú polícia zadržala a obvinila z korupcie.
Odchádzajúci minister Mičovský uviedol, že postoj zmenil po tom, čo zaznamenal radosť niektorých ľudí, ktorí vraj strieľali šampanské. Iní mu zase vyčítali, že uteká z boja.
Mičovský by mal podľa riaditeľa štátnych lesov stiahnuť demisiu, zariadiť má naplnenie ich výzvy
Ďalším dôvodom stiahnutia demisie bol návrh skupiny koaličných poslancov na odčlenenie chránených území od rezortu pôdohospodárstva a ich presun pod ministerstvo životného prostredia.
Tento návrh sa podľa Mičovského objavil vtedy, keď ohlásil odchod z funkcie. S návrhom sa však podľa vlastných slov nemôže stotožniť.
Mičovský v rukách Čaputovej
Stiahnutie demisie, ktorú oznámil Mičovský, bol netradičný krok. Ústavný právnik Peter Kresák portálu Webnovny.sk povedal, že demisia je formálne podaná a prezidentka Čaputová rozhoduje, či ju prijme alebo neprijme.
Ústavný právnik Eduard Bárány tiež uviedol, že je na uvážení prezidentky, ako sa rozhodne. Ako ďalej povedal, v prípade, že by demisiu člen vlády nezobral späť, hlava štátu takéhoto občana nemôže nútiť, aby funkciu dlhodobo zastával.
„Keď sa minister rozhodne podať demisiu, prezident ju musí prijať,“ dodal Bárány.
Studnica vtipov
Politológ Koziak hovorí, že príbeh s Mičovského demisiou vyzerá veľmi zle.
„Je to veľký chaos. Toto sme tu ešte nemali a boli tu všelijaké vlády. Vyzerá to tak, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Nebol Mičovský dohodnutý s predsedom vlády o tom, že ide sťahovať demisiu?“ položil si otázku politológ.
Podľa neho sa demisia Mičovského stane „studnicou námetov na rôzne satirické vtipy“. „Niekto povie, že demisiu sťahuje a vzápätí predseda vlády povie, že má za neho náhradu. Pripomína to frašku,“ poznamenal Koziak.
Mičovský sa nikdy ministrom nemal stať, hovoria niektorí poľnohospodári. Volajú po profesionálovi so skúsenosťami
Hovorí, že ak by bol Mičovský zostal ministrom, ešte viac by mu to ubralo na politickej sile a stal by sa ešte viac nedôveryhodným. Politilóg pripomenul, že na šéfa agrorezortu bola dlhodobo sústredná kritika nielen veľkých, ale aj malých farmárov.
„Pôsobenie pána Mičovského ukazovalo, ako keby sa viac dokázal kompetentne venovať lesnému hospodárstvu. Na čo siahol v agrosektore sa stretlo s dávkou kritiky,“ povedal Koziak.
Podľa neho po politickej stránke bolo stiahnutie demisie príznakom toho, ako keby si Mičovský nebol istý v tom, čo robí.
Príklad z minulosti
Opozična strana Hlas-SD Petra Pellegriniho označila stiahnutie demisie za absolútny výsmech štátu a jeho inštitúcií.
„Stiahnutie demisie sa dá interpretovať jediným spôsobom – ak ide o vlastnú stoličku, sú nominanti OĽaNO schopní tolerovať hocičo, aj korupciu, proti ktorej pred voľbami toľko sľubovali bojovať,“ tvrdil Hlas.
Minister Mičovský podľa Hlasu urobil zo seba nesvojprávnu a smiešnu figúrku a stal sa ďalším symbolom totálneho chaosu a cirkusu v podaní vládnej koalície. Ak sa raz niekto rozhodne, že voči sebe vyvodzuje politickú zodpovednosť a nechce už riadiť zverený rezort, nemá podľa Hlasu vo svojej funkcii čo hľadať.
Podobná situácia, ale s iným riešením sa však stala aj za éry premiéra Pellegriniho koncom roka 2018. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smeru) podal demisiu prezidentovi Andrejovi Kiskovi.
Minister sa tak rozhodol po tom, čo parlament prijal uznesenie o nesúhlase s paktom OSN o migrácii. Na príprave paktu sa podieľal priamo aj Lajčák.
Pellegrini požiadal Kisku, aby ministra zahraničia neodvolal. Prezident neskôr vyhlásil, že minister Lajčák demisiu stiahol a vec je uzavretá.
Niektorí ústavní právnici tvrdili, že demisiu nie je možné stiahnuť. Dokonca sa uvažovalo o tom, že ústavné najčistejšie by bolo ministra odvolať a potom ho znovu vymenovať do funkcie.
