Štátne lesy Tatranského národného parku plánujú počas tohto týždňa dokončiť zarybňovanie vodných tokov na území, ktoré majú vo svojej správe. V Tatranskom a Pieninskom národnom parku vysadia celkovo 65-tisíc kusov násad pstruha potočného. Ďalších päťtisíc lipňov tymianových oživí vody Bieleho Váhu.
Viac o téme: Koronavírus
Informovala o tom prostredníctvom tlačovej správy koordinátorka vonkajšej komunikácie štátnych lesov Martina Petránová.
Zarybňovať začali o čosi neskôr
So zarybňovaním tatranských potokov tento rok začalo Stredisko genofondu rýb Štátnych lesov TANAPu vo Východnej o niečo neskôr ako po minulé roky.
TANAP neodporučí zásah do hladiny Štrbského plesa, nachádzajú sa tu chránené obojživelníky
„Čakali sme na to, kým ministerstvo životného prostredia schváli zarybňovacie plány na roky 2021 až 2023 pre rybárske revíry, ktoré máme v užívaní,“ ozrejmil vedúci strediska Peter Kriššák.
Voda musí mať správnu teplotu
Podobne ako vlani, aj tentokrát začali na Orave. Odtiaľ sa pracovníci strediska genofondu postupne presunuli do ďalších častí Tatranského a Pieninského národného parku. Ako posledné plánujú zarybniť vody na Liptove, chcú tak urobiť ešte v priebehu tohto týždňa.
Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť. Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.
Tatranskí odborníci chcú byť zapojení do reformy národných parkov, napísali výzvu Budajovi i poslancom
„Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Aj takýmto spôsobom sa snažíme udržiavať populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti,“ zdôraznil Kriššák.
Stredisko genofondu rýb Štátnych lesov TANAPu chová okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových aj pstruhy dúhové, hlavátky, čereble, mreny, podustvy či hlaváče. Ryby záujemcom ponúkajú aj na predaj, či už ako násady alebo na konzum.
