Extrémne udalosti súvisiace s klimatickou zmenou, ako napríklad tohtoročné vlny horúčav v Európe, prichádzajú skôr, ako sa očakávalo. Uviedol to bývalý hlavný vedecký poradca britskej vlády profesor David King.
Podľa vlastných vyjadrení je vystrašený z počtu týchto extrémnych udalostí a vyzval tiež Veľkú Britániu, aby urýchlila splnenie svojich klimatických cieľov o desať rokov, teda znížila emisie skleníkových plynov na takmer nulu do roku 2040, a nie až do roku 2050, ako Londýn aktuálne plánuje.
Ľudská reakcia je desivá
Generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) spadajúcej pod Organizáciu Spojených národov (OSN) Petteri Taalas si na druhej strane myslí, že používanie slov ako „vystrašený“ môže u mladých ľudí viesť k depresii a úzkosti.
Aktivisti bojujúci proti klimatickej zmene však argumentujú, že ľudia nebudú konať, pokiaľ nebudú cítiť strach. „Je primerané mať strach. Zvyšovanie teplôt sme predpovedali, avšak nepredvídali sme takéto extrémne udalosti takto skoro,“ povedal pre britskú BBC profesor King.
Obce a mestá sa môžu pripraviť na klimatické zmeny, Živica prispeje aj na dažďové záhrady
Jeho emotívny jazyk podporili viacerí vedci, ktorých kontaktovala BBC. „David King sa bojí právom, ja mám strach tiež,“ povedala fyzička a profesorka Jo Haigh z Imperial College London. „Robíme analýzy, rozmýšľame, čo sa stane, následne veľmi vedeckým spôsobom publikujeme. Potom na to máme ľudskú reakciu…a je to desivé,“ dodala.
Báli sa aj jadrovej vojny
Petteri Taalas plne podporuje klimatické ciele OSN, avšak kritizuje radikálnych zelených aktivistov, ktorí predpovedajú koniec sveta. Súhlasí s tým, že polárny ľad sa topí rýchlejšie, znepokojuje ho však, že strach verejnosti môže viesť k paralýze a k duševným problémom mladých ľudí. Chce, aby sa ostalo pri faktoch, ktoré sú podľa neho samotné dosť presvedčivé a dramatické, a ktoré by sa nemali príliš interpretovať.
Rozhovor: V lesoch sa rúbe najmä kvôli kalamitám. Pre peniaze sa to neoplatí
„Keď som ja bol mladý, báli sme sa jadrovej vojny. Vážne sme rozmýšľali, že je lepšie nemať deti. Medzi mladými ľuďmi teraz vnímam rovnaký sentiment. Takže by sme mali byť opatrní v našom spôsobe komunikácie,“ povedal.
Britský denník The Telgraph uvádza, že poradenstvo psychológov spolupracujúcich s University of Bath zachytáva vzrastajúci počet mladých ľudí, ktorí trpia takzvaným „eko strachom“. Zdá sa však, že niektorí vedci veria, že ich komunikácia v minulosti nevyprovokovala emocionálnu reakciu, ktorá by presvedčila verejnosť konať.
