Po žatve sa z ornej pôdy stáva na dlhú dobu doslova Sahara. Biopásy sú počas horúčav jediným miestom, kde sa môže vtáctvo, hmyz a zver schladiť. Uviedla organizácia SOS/BirdLife Slovensko (BS) a dodala, že biopásy majú v krajine množstvo funkcií, medzi ktorú patrí aj zlepšovanie mikroklimatických podmienok.
„Rozhodli sme sa otestovať v reálnych podmienkach, ako to funguje v praxi. S profesionálnou termokamerou sme 21. júla od 17:30 do 18:00 merali teplotu povrchu pôdy po žatve a porastu na pokosenom biopáse, nepokosenom biopáse, kde dozrievajú semená rastlín pre opeľovače, a vo vetrolame. Teplota vzduchu bola podľa SHMÚ v tom čase 31,1 – 31,2 °C. Vo všetkých prípadoch bol rozdiel teploty viac ako 13 °C, pričom maximálna teplota na holej pôde dosahovala často viac ako 50 °C, čo už je pre živočíchy nebezpečné,“ uviedla organizácia.
Ornitológovia nesúhlasia s názorom SPPK, že k premnoženiu hrabošov prispeli biopásy a žiadajú ich zachovanie
Podľa SOS/BS zaujímavé bolo, že biopásy dosahovali teplotu porovnateľnú a niekedy aj nižšiu v porovnaní s vetrolamom, čo je výborná správa pre druhy, ktoré dreviny nevyužívajú. Ako sú škovránky, trasochvosty, dropy, pŕhľaviare a podobne. Organizácia vysvetlila, že rastliny ochladzujú seba a okolité prostredie pomocou aktívnych fyziologických procesov ako je fotosyntéza a transpirácia.
„V oboch prípadoch sa teda energia Slnka využíva a spotrebúva. Ak by sa na danom mieste rastlina nenachádzala, táto energia by sa premenila na latentné teplo. Biopásy sú súčasťou dobrovoľnej ekoschémy. Ďakujeme všetkých poľnohospodárom, ktorí sa ich rozhodli založiť,“ uzavrela SOS/BS.