Počet žeriavov popolavých by na Slovensku mohol v najbližších rokoch narastať. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol ornitológ Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a Dunajské luhy Samuel Pačenovský.
Žeriav popolavý na Slovensku v minulosti pravidelne hniezdil do konca 19. storočia. Prvé opätovné hniezdenie na našom území bolo zaznamenané po viac ako 100 rokoch, v roku 2009 na Senianskych rybníkoch. Odvtedy počet hniezdiacich lokalít na Slovensku vzrastá.
Podľa Pačenovského sa zatiaľ na Slovensku vyskytuje niekoľko hniezdiacich párov na zopár lokalitách. Ich početnosť by sa však mohla zvýšiť.
„Žeriav popolavý je jeden z mála vtákov, ktorého populácia má v Európe stúpajúcu tendenciu. Je teda možné predpokladať, že hniezdenie tohto druhu budeme na Slovensku zaznamenávať častejšie. Neočakávam, že nárast bude rapídny, ale zopár desiatok hniezdiacich žeriavov na Slovensku by sa mohlo stať realitou,“ povedal pre agentúru SITA Pačenovský.
Výskyt žeriavov hlásia z viacerých častí Slovenska
Od roku 2009 na Slovensku hniezdia v okolí Senianskych rybníkov jeden až dva páry žeriavov. Výskyt tohto druhu zaznamenali aj na Záhorí, v okolí Oravskej priehrady a najnovšie aj v Jurskom Šúre v meste Svätý Jur pri Bratislave.
Podľa Správy Národného parku (NP) Poloniny možno žeriavy popolavé rozdeliť z hľadiska územného výskytu v Európe do troch populácií. Západoeurópskej, východoeurópskej a európsko-ruskej.
K západoeurópskej populácii patria kŕdle hniezdiace v Škandinávii, Nemecku, Poľsku, Holandsku, Anglicku, Francúzsku a Českej republike. K východoeurópskej populácii patria kŕdle hniezdiace v pobaltských krajinách, Fínsku, Bielorusku, Ukrajine, východnom Poľsku a západnom Rusku. K európsko-ruskej populácii patria kŕdle žeriavov žijúce v častiach Bieloruska, Ukrajiny, Ruska – západne od pohoria Ural a v Kazachstane.
Každá z populácie má svoju vlastnú trasu
Každá z uvedených populácií má pritom vlastnú trasu, ktorou sa na jeseň sťahuje do teplejších krajín a na jar sa vracia späť do svojho hniezdiska. Západoeurópska populácia počas migrácie využíva západoeurópsku migračnú trasu, ktorá vedie zo Škandinávie cez Baltské more a ďalej cez Nemecko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko.
Žeriavy európsko-ruskej populácie migrujú cez Čierne more na zimoviská v Turecku, Izraeli, Jordánsku, Saudskej Arábii, Sudáne a Etiópii a čiastočne taktiež v Iráne a Iraku.
Hlavnou ťahovou cestou východoeurópskej populácie je Balticko-maďarská, vedúca čiastočne cez Slovensko, s najväčšou ťahovou zastávkou v maďarskom Národnom parku Hortobágy, kde sa naraz vyskytuje aj 100-tisíc kusov žeriavov. Pred preletom cez Karpaty sa žeriavy zastavujú na odpočinok na mokradiach Senianskych rybníkov v okrese Michalovce, kde nocujú na okolitých lúkach a poliach. Ponad NP Poloniny preletia oddýchnuté, už bez prerušenia.
V maďarskom Hortobágy sa ťahová cesta rozdeľuje do niekoľkých smerov. Približne jedna tretina žeriavov letí cez južný cíp Talianska do Tuniska, Líbye a východného Alžírska. Juhovýchodný smer nie je presne známy, pravdepodobne končí v Turecku alebo v štátoch Blízkeho východu vrátane Izraela. Väčšina žeriavov tiahne južným smerom na zimoviská v Ázii na Blízkom východe a v Afrike až do Etiópie.
S rastom kŕdľa mení vtáctvo aj svoje zvyky
Počty migrujúcich žeriavov sa od 80. rokov 20. storočia pravidelne zvyšujú. V roku 2019 bolo na lokalite Senianske rybníky zaznamenaných rekordných 25 000 žeriavov. S celkovým rastom európskej populácie súvisí aj zmena zvykov tohto druhu vtáctva.
Preukázateľne sa postupne zvyšujú počty žeriavov, ktoré sa zastavujú a nocujú v okolí Senianskych rybníkov. Ochranári zistili, že v priebehu posledného desaťročia sa jarný prílet žeriavov posunul na skoršie obdobie a jesenný odlet sa posunul na neskôr.
Tiež sa zvýšil aj počet zimujúcich vtákov na Hortobágyi a v južnej časti Uhorskej nížiny, pravidelné sú aj letné výskyty. Rovnako počas celého leta 2008 sa v Chránenom vtáčom území Senianske rybníky zdržovalo okolo 60 jedincov.
