Slovensko vyčíta návrhu odväzovanie platieb od produkcie, stropovanie platieb pre farmy aj nedostatočné dorovnávanie platieb pre slovenských farmárov na úroveň priemeru EÚ.
Ministri pôdohospodárstva členských krajín Európskej únie vyjadrovali nespokojnosť počas rokovaní o návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 Európskej komisie (EK). Konštatovala to v utorok ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná. Šéfka slovenského agrosektoru je presvedčená, že rokovania o budúcej podpore farmárov v EÚ budú veľmi náročné, nakoľko Európska komisia nemôže chcieť od farmárov výrazne viac povinností za menej peňazí.
„Nesúhlasíme s návrhom stropovania, ktoré nezohľadňuje rôznorodosť poľnohospodárstva v EÚ. Taktiež viazanie platieb na produkciu nemá klesať, ako navrhuje komisia, ale malo by stúpať. Návrh komisie ďalej neprináša zjednodušenie, ale práve naopak zvýšenie administratívy pre krajiny, inštitúcie a dokonca aj pre samotných farmárov. Ide tak proti deklarácii samotnej komisie, že budúcnosť má byť jednoduchšia,“ uviedla Gabriela Matečná. Podľa slovenskej ministerky nie je dostatočné ani dorovnanie platieb pre slovenských poľnohospodárov.
Viacero problémov s novou SPP hlásia aj ostatné krajiny
Problematickým pre takmer všetky členské krajiny sa podľa Matečnej javí aj zavedenie nového pojmu „skutočný farmár“, ktorý v novej legislatíve navrhuje Európska komisia a jeho význam nie je jasný väčšine krajín. Už v terajšom období je pritom zavedený pojem „aktívny farmár“, s ktorým mali mnohé členské krajiny komplikácie. „Slovensko trvá na tom, aby si jednotlivé členské krajiny mohli zadefinovať skutočného farmára podľa vlastných potrieb“, uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva v tlačovej správe.
„Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa má znížiť o päť percent v bežných cenách. Od farmárov však komisia žiada výrazne väčšie zaťaženie. Až 40 % z rozpočtu priamych podpôr má ísť na environmentálne opatrenia. Komisia tak chce od našich farmárov vyrobiť viac verejných statkov, viac krajinotvorby, znižovanie dopadov klimatických zmien, vodohospodárske opatrenia, ale za oveľa menej prostriedkov. Výrazne viac povinností za menej peňazí nie je voči farmárom fér a nemôžeme sa s tým stotožniť,“ zdôraznila Gabriela Matečná. Preto očakáva náročné rokovania a kvôli nim si Slovensko už teraz hľadá spojencov. Tými najbližšími majú byť Česká republika, Poľsko a Maďarsko, s ktorými bude slovenská šéfka agrorezortu už čoskoro bilaterálne rokovať.