Štyri pätiny Slovákov si myslia, že v lesoch postihnutých lykožrútmi alebo veternou kalamitou treba vykonávať ochranné opatrenia. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho kvalitatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1 021 respondentov zrealizovala agentúra Focus v októbri dotazníkovou metódou pre platformu Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska. Agentúru SITA o tom informoval hovorca platformy Jozef Marko.
Očakávajú ochranu lesov
Platformu vytvorili v septembri štátny podnik Lesy SR a ďalšie organizácie – Odborový zväz drevo, lesy, voda, PEFC Slovensko, Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, Vojenské lesy a majetky a Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky. Lesy SR čelia dlhodobo kritike ochranárov najmä pre ťažbu kalamitného dreva v chránených oblastiach. Štátne lesy sa bránia, že je to potrebné.
Prieskum podľa Marka tiež konštatuje, že verejnosť od politikov očakáva presadenie aktívneho manažmentu a ochranu lesov, odbornú spoluprácu lesníkov a ochrancov prírody, spravodlivé usporiadanie vzťahov so súkromnými vlastníkmi lesov.
Matečná odmieta návrh na dočasnú ťažobnú uzáveru v lesoch, za úbytok stromov vraj môže zmena klímy
Politici by mali dbať na garanciu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vrátane produkcie dreva ako ekologicky mimoriadne užitočnej a obnoviteľnej suroviny s univerzálnym použitím, veľkou perspektívou a nezastupiteľným miestom v zelenej ekonomike.
„Výsledky prieskumu potvrdili ciele, pre ktoré odborná platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska vznikla a predložila politikom komplexný dokument s návrhmi konkrétnych riešení a jednotlivých opatrení na ich dosiahnutie – Novú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja lesného bohatstva Slovenska. Názory obyvateľov na význam, súčasný stav a ochranu lesov jednoznačne podporili náš odkaz politikom, že je nevyhnutné, aby zmenili prístup k lesom, vnímali ich ako jednu z priorít a vypracovali dlhodobo platnú štátnu politiku pre ochranu lesného bohatstva Slovenska,“ uviedol koordinátor platformy a predseda PEFC Slovensko František Štulajter.
Viac dôverujú lesníkom ako aktivistom
Respondenti v prieskume uviedli, že považujú za potrebné, aby boli v poškodených lesoch vykonávané ochranné opatrenia. V prípade, že je les napadnutý lykožrútmi, je podľa 81 percent opýtaných potrebné vykonávať ochranné opatrenia. Opačný názor malo 15 percent opýtaných.
V prípade lesa po veternej kalamite je ochranné opatrenia potrebné vykonávať podľa 80 percent opýtaných. To, že si les so vzniknutou situáciou poradí sám, si myslí 17 percent opýtaných. Prieskum tiež podľa platformy ukázal, že ľudia o niečo viac dôverujú lesníkom a štátnym ochrancom prírody ako ekologickým aktivistom.
Štátny dozor dal v Malužinskej doline za pravdu lesníkom, rúbali oprávnene
Až 95 percent opýtaných tvrdí, že lesy by mali byť zdrojom pitnej vody a čistého vzduchu. Podľa ďalších 94 percent by mali chrániť krajinu pred povodňami. O čosi menej opýtaných (86%) uvádza, že by mali byť verejne prístupné pre relaxačné a športové aktivity obyvateľov. Relatívne najmenej respondentov (72%) si myslí, že by mali poskytovať dostatok dreva pre široké využitie. Takmer tri štvrtiny opýtaných súhlasia s tým, aby štát vyplácal súkromným vlastníkom lesov finančnú náhradu v prípade, že im obmedzuje ich právo hospodáriť s lesom.
Výrazná väčšina respondentov si nevie predstaviť život bez výrobkov z papiera a dreva. Iba 10 percent opýtaných na otázku, či si vedia predstaviť svoj život bez výrobkov z papiera, odpovedalo kladne. Podobne je to s výrobkami z dreva. Trinásť percent oslovených si vie predstaviť život bez nich.
