Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR opakovanie upozorňuje vládu a poslancov parlamentu na hroziace riziko, ktoré vyplýva z neplnenia dlhodobých národných cieľov.
Rozvojový cieľ
Vláda sa k nim prihlásila pri vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ). NKÚ tvrdí, že štátne inštitúcie (napr. rezort životného prostredia, pôdohospodárstva či hospodárstva) sa nedostatočne venujú strategickej komodite, akou je voda a ďalej uvádza, že tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé a ročne nedosahuje ani jedno percento.
Zároveň sa podľa kontrolórov nedarí dosiahnuť rozvojový cieľ – zásobovať pitnou vodou minimálne 90 percent obyvateľov Slovenska. NKÚ pripomína, že podiel ľudí napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 zvýšil len o päť percent oproti roku 2015.
„Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci. Splnenie cieľov v tejto oblasti je spojené s novými investíciami a taktiež s hľadaním stimulácie občanov, aby sa čo najviac pripájali k vybudovaným verejným sieťam,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy v tlačovej správe.
Negatívny dopad na životné prostredie
Dodáva, že výzvy prinášajú značnú finančnú záťaž voči verejným rozpočtom. Odkladanie a nerealizovanie cieľov môže mať podľa Andrassyho negatívny dopad na kvalitu životného prostredia i zdravie obyvateľov.
NKÚ vysvetľuje, že kanalizačná infraštruktúra chráni zdravie ľudí a zároveň aj životné prostredie pred znečistením odpadovými vodami.
„Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny, zo všetkých 2 890 obcí je však pripojených len 1 155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota,“ informovali kontrolóri a dodávajú, že EÚ už začala voči Slovensku proces infringementu.
Finančné sankcie
Ak bruselské inštitúcie uložia Slovensku finančné sankcie, bude ich vláda musieť uhradiť zo štátneho rozpočtu, pričom minimálna výška paušálnej pokuty predstavuje viac ako 600-tisíc eur a výška denného penále za neplnenie vlastných národných záväzkov je stanovená na tritisíc eur.
„Ministerstvo životného prostredia je rozhodujúcim ústredným orgánom štátu, ktorý má garantovať tvorbu a ochranu životného prostredia, a to aj z hľadiska zriaďovania a rozvoja verejných vodovodov a kanalizácie. A práve tu sme identifikovali slabý článok fungovanie štátu, a to v rozhodujúcom segmente kritickej infraštruktúry štátu, a zároveň pri napĺňaní jedného zo základných práv, ktoré občanom garantuje ústava,“ tvrdí Andrassy.
Zanedbávanie strategických kompetencií
Kompetentní z rezortu životného prostredia podľa kontrolórov zanedbávajú plnenie strategických kompetencií pri téme budovania a rozširovania existujúcej siete vodovodov, kanalizácií, ale aj pri kontrole plnenia povinnosti vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody v čistiarňach.
Kontrolóri taktiež informovali aj poslancov parlamentu, že systém kontroly plnenia zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný.
„Ide o systémový problém, ktorý sa týka viacerých subjektov verejnej správy a územnej samosprávy s rozdielnymi kompetenciami a povinnosťami. Tento negatívny stav je možné riešiť len úpravou legislatívy a jasným vymedzením povinností medzi štátnou správou a samosprávou,“ tvrdí šéf slovenských kontrolórov.
