Kontrola medzinárodného tranzitu odpadov je nedostatočná a nenapĺňa ciele, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v medzinárodných zmluvách. Vyplýva to z kontrolnej akcie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorá sa uskutočnila v rokoch 2015 až 2019.
Za politiku nakladania s odpadmi je na Slovensku zodpovedné Ministerstvo životného prostredia (MŽP), ktoré vydáva súhlas s tranzitom odpadov.
V kontrolovanom období vydalo MŽP 219 povolení na prepravu odpadu. Podľa NKÚ však MŽP nemalo o preprave odpadov dostatočné a spoľahlivé informácie.
Reálna hmotnosť bola vyššia
Kontrolóri NKÚ identifikovali napríklad osem prípadov, v ktorých oznamovatelia ohlásili tranzit s hmotnosťou odpadu približne 51 ton, pričom reálna hmotnosť bola viac ako 57 ton. Kontrolóri uvádzajú, že MŽP dokumenty o tranzite odpadu nevyhodnocovalo, iba archivovalo.
Zálohovanie plastových fliaš sa posunie minimálne o rok, zastupiteľstvá môžu rokovať online
Kontrola v rokoch 2016 a 2017 zistila, že v desiatich prípadoch bol deklarovaný, prevzatý a potvrdený odpad spolu v objeme 73 ton, pričom podľa záznamov colného úradu bola skutočná hmotnosť odpadu o viac ako 30 ton menšia než bolo deklarované.
NKÚ tiež zistil 36 ohlásených prepráv s hmotnosťou viac ako 230 ton, v ktorých síce spoločnosti oznámili ministerstvu zamýšľaný tranzit, avšak záznam o prechode cez štátnu hranicu alebo o zrušení tranzitu neexistoval.
Odpad doviezli aj z neohlásených hraničných priechodov
Závažným negatívom bola podľa kontrolórov nedostatočná spolupráca či chýbajúca výmena informácií medzi ministerstvom životného prostredia a colnými orgánmi.
Na prevoz odpadu sa podľa pravidiel Európskej komisie (EK) smú použiť len tie hraničné priechody, ktoré krajina nahlásila. Na Slovensku sú to hraničné priechody Čierna nad Tisou, Vyšné Nemecké a Ubľa.
Slovenské domácnosti aj napriek karanténe produkujú viac odpadu, jeho odvoz by mal byť prioritou
Odpad sa však na Slovensko dovážal aj cez hraničný priechod Maťovské Vojkovce. Napriek rozporu s pravidlami EK predstavoval strategický bod pre dovoz odpadu širokorozchodnou traťou pre hutnícky priemysel. Počas kontrolovaného obdobia sa cezeň prepravilo takmer 130-tisíc ton odpadu pri 300 prevozoch.
Kontrola tiež zistila nedostatočné technické vybavenie v podobe zariadení na váženie na hraniciach. Na dvoch zo štyroch hraničných priechodoch chýbala dostatočná technická vybavenosť. Kým v Ubli váhy chýbali, v Maťovských Vojkovciach váhy boli dlhodobo nefunkčné.
Chyby v systéme kontroly
Chyby zistil NKÚ aj v systéme kontroly pohybu odpadov na hraniciach. Nastavenie kontrol colných úradov umožnilo prepraviť odpad bez povinnej dokumentácie. Zásielka na Slovensko prišla ako odpad, no colné úrady ju tak neposudzovali. Pri prechode hranice to spôsobilo formálnu zmenu odpadu na tovar. Príkladom takéhoto konania bola preprava tonerov cez štátne hranice.
Prepravca nepredložil dokumenty, ktoré by preukázali prepravu odpadu. Colný doklad neuvádzal zásielky ako odpad a nebol odhalený ani pri fyzickej kontrole, pretože tonery boli zabalené do originálnych krabíc. Celkovo bolo v sledovanom období cez Slovensko prepravených spolu 91-tisíc ton odpadu, z toho 77-tisíc na Ukrajinu. Necelých 14-tisíc ton odpadu prišlo podľa NKÚ z Ukrajiny na Slovensko. Za tranzit odpadu zodpovedajú MŽP, Slovenská inšpekcia životného prostredia a Finančné riaditeľstvo SR.
Ministerstvo vnútra vyhlásilo tender na firmu, ktorá má zlikvidovať nebezpečnú skládku pri Hlohovci
NKÚ odporúča jednotlivým orgánom štátnej správy najmä lepšiu spoluprácu pri prevoze odpadov z a na Ukrajinu, teda mimo Európskej únie (EÚ). Odporúča aj skvalitniť spoľahlivosť a úplnosť údajov pri preprave odpadu. Taktiež je potrebný nákup nových zariadení alebo rozsiahlejšie opravy existujúcich zariadení na hraniciach, ktoré by umožnili vykonávať účinnejšie kontroly.
Medzinárodná kontrolná akcia
Kontrola NKÚ SR pokrývala obdobie rokov 2015 až prvú polovicu roka 2019. Išlo o medzinárodnú kontrolnú akciu, do ktorej sa okrem Slovenska zapojilo aj Poľsko a Ukrajina.
Vychádzala čiastočne z výsledkov kontrol z roku 2008. Tie poukázali napríklad na potrebu posilnenia spolupráce zodpovedných orgánov, špecifikovania zodpovednosti inštitúcií, ktoré sa zapájajú do cezhraničného pohybu odpadov, ako aj zlepšenie materiálového vybavenia na identifikovanie odpadov.
Touto kontrolou bola preverená jedna z významných politík EÚ, ale aj OSN, ktorá súvisí s pohybom a nakladaním s odpadom nielen v národnom, ale aj cezhraničnom kontexte.
NKÚ je nezávislý štátny orgán Slovenskej republiky, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami EÚ.
