Kalvária v Ružomberku sa na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu (PÚ) Slovenskej republiky stane národnou kultúrnou pamiatkou (NKP).
Rozhodnutie ešte nie je právoplatné
O jej zaradenie do zoznamu NKP požiadala občianska iniciatíva Za záchranu ružomberskej Kalvárie. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, zúčastnené strany sa voči nemu môžu odvolať.
Za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásil PÚ SR Kostol povýšenia sv. Kríža, k nemu prislúchajúcich štrnásť kaplniek a tiež fragment aleje.
Na Cenu Slovenskej republiky za krajinu 2022 bolo nominovaných deväť projektov
„Krajinársky premyslene komponovaná scenéria zastavení kalvárie, kostola a aleje má svoj historický koncepčný základ, krajinno-urbanistické a duchovné opodstatnenie,“ uviedol vo svojom rozhodnutí PÚ SR.
Jej výskyt je ojedinelý
Podľa pamiatkarov patrí ružomberská Kalvária medzi klasické exteriérové sakrálne areály špecifického zamerania, ktorých výskyt je v priestore Liptova ojedinelý.
„V danom rozsahu a zachovaní, napriek súčasnému narušenému stavebno-technickému stavu a nevhodným sekundárnym zásahom, je Kalvária v Ružomberku v regióne jediná a v rámci Slovenska je situovaná najsevernejšie,“ dodal úrad v rozhodnutí.
Nesúhlasí cirkev ani samospráva
V priebehu správneho konania vyjadrili zásadný nesúhlas s vyhlásením kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku ružomberská samospráva, ako aj rímskokatolícka farnosť.
Na Slovensku spadá do chránených území 63,6 percent výmery lesných porastov
Cirkev argumentovala tým, že žiadosť bola podaná občianskou iniciatívou bez vedomia správcu farnosti, ktorý dlhodobo pripravoval revitalizáciu areálu.
„Pamiatkový úrad SR nijako neznemožňuje vlastníkovi prikročiť k revitalizácii areálu kalvárie a k jej lepšiemu sfunkčneniu. Cieľom vyhlásenia kalvárie za NKP je ochrana jej fyzickej existencie a pamiatkových hodnôt. Obnova kostola, zastavení krížovej cesty a aleje nie je len v záujme cirkvi, ale aj v záujme mesta a celej spoločnosti,“ reagovali v rozhodnutí pamiatkari.
Ružomberská kalvária
Ružomberská kalvária je najstaršou a stavebne i najhonosnejšou kalváriou na Liptove. Začiatok jej výstavby sa datuje k roku 1858 a zrealizovala sa z iniciatívy a darov veriacich, obyvateľov mesta, z finančnej podpory magistrátu a najmä z nadšenia a práce dobrovoľníkov. Jej poslednú opravu vykonal miestny rodák a uznávaný architekt František Šlachta v roku 1995.
