Nechať obnovu lesov na prírodu, alebo vyťažiť stromy napaduté lykožrútom?
Do nekonečného sporu ochranárov a lesníkov priložil svoje polienko aj minister životného prostredia László Sólymos. Vo svojom komentári pre denník SME naznačil, že kto chce ťažiť drevo, vytiahne „lykožrútovú kartu“. Tak sa dá obhájiť aj výrub v chránených oblastiach.
Lykožrút ako výhovorka
„Už býva pravidlom, že keď sa otvorí otázka ako zaistiť našim národným parkom adekvátnu ochranu, okamžite sa vytiahne lykožrútová karta. Nebránim sa tejto téme. No nemožno pripustiť, aby sa celá diskusia o lepšej ochrane našich národných parkov a ďalších vzácnych lokalít zredukovala na jednu otázku – koľko dreva sa vyťaží pre lykožrúta“ píše minister.
Minister László Sólymos opisuje tri najčastejšie mýty, ktoré vidí ako časté výhovorky ťažiarov. Napríklad to, že lykožrút je príčinou hynutia smrečín, alebo že sa podkôrnikové kalamity šíria z bezzásahových oblastí a preto treba vyťažiť všetko smrekové drevo, aby sa nákaza nešírila.
Nemôžeme to nechať len na lesy
Predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica Igor Viszlai však tiež napísal pre SME komentár, v ktorom ministrove slová spochybňuje.
„Príspevok pána ministra životného prostredia zodpovedá presne súčasnosti. Hrubá manipulácia s číslami, spochybňovanie storočiami osvedčených metód ochrany lesa a najmä, demagógia.“ píše Vizslai vo svojom článku.
Smrekové lesy sa podľa neho v minulosti vysádzali aj na miesta, kde pôvodne smrek nemá čo hľadať. Robilo sa to kvôli tomu, aby sa drevo mohlo neskôr spracovať. Dnes sú tieto nepôvodné stanovištia smrekov národnými parkami- napríklad Tichá a Kôprová dolina. Tie v roku 2004 navyše postihla kalamita spôsobená vetrom.
„No a dnes, v časoch otepľujúcej sa klímy naozaj smreky na nepôvodných stanovištiach hynú. Následkom oslabenia ich veľmi rýchlo nájdu lykožrúty, ktoré už len dielo skazy dokončia. Ale podotýkam – až na oslabené smreky nalieta lykožrút. Zdravý smrek by totiž normálnej populácii lykožrúta odolal – dokáže sa brániť zaliatím zavrtávajúceho sa lykožrúta živicou,“ hovorí predseda banskobystrických lesníkov.
„Žiaľ, pre obmedzenia pri spracovaní vetrovej kalamity, napríklad aj v druhom a treťom stupni ochrany, sa lykožrút premnožil a usychajú smrečiny aj na pôvodných stanovištiach,“ dodáva.
