Štátna pomoc producentom potravín a producentom surovín pre potravinársky priemysel by podľa hnutia Sme rodina mala predstavovať 70 miliónov eur.
Hnutie Sme rodina v sobotu na programovej konferencii s názvom Potravinová sebestačnosť – ekonomicky rastúci vidiek, predstavilo svoju stratégiu rozvoja pôdohospodárstva, produkcie potravín a rozvoja vidieka. Hnutie chce podľa stratégie predovšetkým znížiť záporné saldo zahraničnoobchodnej bilancie Slovenska v agrosektore, ktoré v roku 2017 dosiahlo rekordnú úroveň 1,4 mld. eur. Dosiahnuť to chce cez ekonomické nástroje – úverový bonus v hodnote 1 miliardy eur, bonifikáciou agropotravinárskych úverov, zelenou naftou, fondom proti živlom či legislatívnymi zmenami. Počas programovej konferencie o tom informoval predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár a expert hnutia pre oblasť pôdohospodárstva a potravinovú sebestačnosť Jaroslav Karahuta.
Nedostatočná potravinová sebestačnosť
Podiel slovenských potravín na pultoch našich predajní klesol od roku 1989 z 95 % potravinovej sebestačnosti na 37,2 % v roku 2017. Momentálna cenová úroveň potravín v našich predajniach je o 10 až 30 % vyššia ako sú ceny v okolitých štátoch. Momentálny stav potravinovej sebestačnosti sa po 29 rokoch zmenil na stav nebezpečnej závislosti a potravinového rizika. Slovenská republika nevie garantovať pre svojich občanov dostatočné množstvo základných potravín pre splnenie ich výživových nárokov. V polovyľudnenom vidieku sa lúky menia na húšťavy kriakov a na poliach vidíme iba pšenicu, repku a kukuricu,“ povedal k momentálnej situácii v slovenskom agropotravinárstve Boris Kollár.
Podľa štatistík hnutia Sme rodina, ktoré boli predstavené na konferencii, produkcia zemiakov od roku 1989 sa znížila zo 745 tisíc ton na dnešnú úroveň 174 tisíc ton. Ešte horšia je situácia v živočíšnej výrobe. Stavy hovädzieho dobytka sa od roku 1989 znížili z 1,6 mil. kusov na dnešných 446 000 kusov v roku 2016 a stavy ošípaných poklesli z 2 700 000 kusov na dnešných 586 tisíc kusov. „Príčinou tohto stavu je nekoncepčnosť, nehospodárnosť a neschopnosť vlád SR zabezpečiť chod a prosperitu rezortu pôdohospodárstva, ktorý v každej prosperujúcej krajine sveta, okrem Slovenskej republiky, zodpovedá za produkciu potravín a tým za zabezpečenie kvality výživy svojich občanov,“ ozrejmil Boris Kollár.
Problémom aj záporné saldo
Výsledkom zlého hospodárenia v rezorte pôdohospodárstva je podľa hnutia Sme rodina každoročný prepad zahraničnoobchodnej bilancie agrosektoru. Primárnou príčinou záporného salda má byť vývoz lacných poľnohospodárskych komodít s nízkou pridanou hodnotou a dovoz potravín a hotových potravinárskych výrobkov. Záporným saldom zahranično-obchodnej bilancie strácajú ročne podľa Jaroslava Karahutu slovenskí potravinári pridanú hodnotu v čiastke 280 mil. eur. Preto sa predstavený poľnohospodársky program hnutia zameriava na návrh krokov, ako túto pridanú hodnotu vyrobiť na Slovensku. Hnutie chce zníženie salda dosiahnuť ekonomickými nástrojmi najmä štátnou pomocou vo výške 70 miliónov eur, ktorú požadujú aj samotní farmári. Štátna pomoc by mala byť súčasťou štátneho rozpočtu, kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a realizovať by sa mala cestou projektov úverového bonusu, zelenej nafty či vzniku fondu pre riešenie a prevenciu rizík.
„Slovenská republika sa stala zdrojom lacných surovín a súčasne dovozcom hotových výrobkov s pridanou hodnotou, ktorá zostáva v zahraničí. Zdravý sedliacky rozum hovorí, že prioritou slovenského poľnohospodárstva musí byť v prvom rade výroba potravín. Nemôžeme byť iba lacným producentom poľnohospodárskych komodít, z ktorých zahraniční producenti vyrobia potraviny a s vysokou pridanou hodnotou vo forme hotových výrobkov nám ich dovezú späť na Slovensko,“ dodal k téme Jaroslav Karahuta.
