Implementácia európskej potravinovej stratégie „Z farmy na stôl“ môže mať v súčasnej koronakríze podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) fatálne dôsledky pre poľnohospodárov aj potravinárov, Slovensko nevynímajúc.
Riziká pre Slovensko sa týkajú najmä zníženia používania pesticídov do roku 2030 či obsahu potravinárskej legislatívy. Konštatovala to v piatok poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka strany pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová.
„Nedávno schválená nová stratégia Európskej komisie je na prvý pohľad veľmi ambiciózna, avšak predstavuje nielen množstvo nejasností, ale aj nemalé riziká. Nemôžeme si dať za cieľ znížiť o 50 % používanie pesticídov v poľnohospodárstve do roku 2030, ak nie je jednoznačne definované, či sa to týka celej EÚ alebo jednotlivých členských štátov. S tým nemôžeme súhlasiť. Na úrovni SR by to malo ďalekosiahle dopady, pretože slovenskí poľnohospodári už teraz používajú len nevyhnutné množstvá pesticídov v porovnaní s inými krajinami,“ ozrejmila Jarmila Halgašová.
Výživové profily si nemôžeme dovoliť
Členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vidí riziká aj v oblasti potravinárskej legislatívy. „Komisia tvrdí, že označovanie potravín termínmi – spotrebujte do a minimálna trvanlivosť do, je pre spotrebiteľa zmätočné, a preto je potrebné toto označovanie zmeniť. Takáto zmena však nebude znamenať len výmenu všetkých obalov, ale aj zmenu technológií na zabezpečenie zmeny spôsobu označovania dátumov. Navyše, je nemysliteľné, aby sme v časovom horizonte dvoch rokov pripravili tzv. výživové profily. Mali by to byť limity na množstvo cukrov, tukov, soli či energie pre jednotlivé kategórie potravín, po prekročením ktorých nebude možné tieto potraviny propagovať. Takéto zmeny si naši potravinári v súčasnej situácii nemôžu dovoliť,“ dodala Halgašová.
Podľa Jarmily Halgašovej vhodnejšou alternatívou by bola investícia do vzdelávania najmä detí, ale aj dospelých, o zdravej výžive a zdravom životnom štýle, ako aj úprava vzdelávacieho systému detí zaradením väčšieho počtu vyučovacích hodín telesnej výchovy. „Rokovania s Európskou komisiou o rozumných kompromisoch sú preto viac ako nevyhnutné,“ uzavrela Jarmila Halgašová.
Dobrý úmysel a chýbajúca koncovka
Stratégia Z farmy na stôl je podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS) ambiciózny plán s dobrými úmyslami, ale chýbajúcou koncovkou.
„PKS na jednej strane víta ambiciózny cieľ Európskej komisie (EK) vytvoriť svetový zlatý štandard pre environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť. Ambiciózne ciele sa však nedajú dosiahnuť bez dostatočnej konzultácie so všetkými zainteresovanými aktérmi a bez jasnej a pevne zakotvenej finančnej pomoci. Slovensko zároveň potrebuje reflektovať na európske strategické dokumenty prijatím dlhodobej koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva,“ konštatovala koncom mája riaditeľka PKS Jana Venhartová.
Podľa PKS potrebuje SR v prvom rade jasnú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva. „Pre úspešné naplnenie európskych stratégií je nevyhnutný systematický dialóg so všetkými zainteresovanými stranami. Základom pre budúcu udržateľnosť a prosperitu je predvídateľné právne prostredie a poskytnutie dostatočného času na prispôsobenie sa novým pravidlám,“ dodala Venhartová.
