Medzi hlavné environmentálne problémy Slovenska patrí znečistenie ovzdušia, odpadové a vodné hospodárstvo a ochrana lesov. Vyplýva to z tohtoročnej správy Európskej komisie (EK), v ktorej sa hodnotí pokrok pri dosahovaní reforiem. EK zároveň konštatuje, že investície v týchto oblastiach sa financujú prevažne z európskych fondov. Celkové prostriedky EÚ pridelené na environmentálne investície v rokoch 2007 až 2013 dosiahli 1,8 miliardy eur, v rokoch 2014 až 2020 to bude 3,1 miliardy eur.
EK v správe o Slovensku konštatuje, že vo viacerých regiónoch sa zhoršila kvalita ovzdušia. V piatich z desiatich kontrolovaných oblastí emisie tuhých častíc (PM10) prekročili limitné hodnoty. Hlavnými zdrojmi sú emisie zo spaľovania tuhého paliva a emisie z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu. “Navyše, chýbajúce rozsiahle monitorovanie kvality ovzdušia a údaje o znečistení ovzdušia sú prekážkami pri vyvíjaní politického úsilia,“ tvrdí EK. Škody spôsobené zlou kvalitou ovzdušia podľa EK zaťažujú systém zdravotnej starostlivosti. Komisia odhaduje, že náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku znečistenia ovzdušia na Slovensku presahujú tri miliardy eur ročne.
Problémom odpadového hospodárstva je najmä recyklácia komunálneho odpadu a úpravy odpadovej vody. Miera recyklácie komunálneho odpadu vrátane kompostovania dosahuje len 23 percent, čo je približne polovica z priemeru EÚ (45 percent). Nový zákon o odpadoch z roku 2016 zatiaľ podľa správy nepriniesol zreteľné zvýšenie recyklovania. Problémom sú takisto skládky a znečistené priemyselné areály. EK v tejto súvislosti konštatovala, že vláda nedávno zvýšila poplatky za skládkovanie, čo by malo viesť k jeho zníženiu. Správa ďalej uvádza, že niektoré slovenské regióny zaostávajú v úprave odpadovej vody a zbere odpadu ako aj v infraštruktúre na zásobovanie pitnou vodou. Len sedem percent sídiel s menej ako 2 000 obyvateľmi je pripojených na verejnú kanalizáciu.
V prípade ochrany lesov EK Slovensku vyčíta využívanie biomasy z dreva na energetické účely, pričom konštatuje, že často sa ťaží a spaľuje drevo vysokej kvality. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podľa legislatívnej zmeny prijatej v decembri 2018 by sa malo ukončiť poskytovanie dotácií na tieto účely. Netýka sa to však drevnej biomasy z kalamitnej a asanačnej ťažby v lokalitách európskeho významu Natura 2000. „Takmer 50 percent slovenských lesov sa kryje so sieťou lokalít Natura 2000, ktoré si vzhľadom na svoj nepriaznivý stav vyžadujú investície,“ uzavrela komisia s tým, že by Slovensko malo zabezpečiť udržateľnosť lesov pri súčasnom investovaní do energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie.
