Bezzásahový režim v lesoch zvyšuje záchyt uhlíka aj počty hlucháňov, tvrdí iniciatíva My sme les

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
hlucháň hôrny
Hlucháň hôrny. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Vedenie Ministerstva životného prostredia SR v súvislosti s tragédiou v Monkovej doline a s lykožrútovou kalamitou zintenzívnilo spochybňovanie bezzásahového režimu v lesoch ako škodlivého a nedostatočne podloženého experimentu.

Tvrdí to iniciatíva My sme les v reakcii na minulotýždňovú tlačovú konferenciu ministra Tomáša Tarabu v Tatranskom národnom parku. Význam a opodstatnenosť bezzásahového režimu sú však podľa nej dobre podložené vedeckými analýzami a je stále širšie akceptovaným manažmentovým prístupom medzi odborníkmi na ochranu prírodu i politikmi.

Zvýšenie rozlohy bezzásahovej zóny

Na najnovších poznatkoch, ktoré ukazujú zvýšenie záchytu uhlíka vďaka bezzásahu, sa podľa iniciatívy podieľali aj českí a slovenskí výskumníci. Ďalšia štúdia ukázala výrazné zvýšenie počtu hlucháňov vďaka bezzásahu na Šumave i v Bavorskom lese.

Na základe údajov, zozbieraných na prelome rokov 2022/2023, sa podľa My sme les zistilo, že v porovnaní so sčítaním pred šiestimi rokmi pribudlo približne 250 hlucháňov. Podľa autorov správy je za tým prevažne výrazné zvýšenie rozlohy bezzásahovej zóny v týchto dvoch národných parkoch v poslednom období.

Konanie na základe aktuálneho stavu

„Dôkazov o tom, že bezzásahové lesy sú dôležité, pribúda každým rokom. Okrem biodiverzity chránia pôdu, zmierňujú suchá a povodne a viažu prebytočný uhlík z atmosféry. Európska únia tieto zistenia reflektuje a snaží sa o zväčšenie rozlohy prísne chránených území v Európskej únii na 10 percent rozlohy Európy do roku 2030,“ uviedol za iniciatívu Ondrej Kameniar. Slovensko však ide podľa jeho slov v týchto opatreniach opačným smerom.

„Ministerstvo životného prostredia je povinné konať na základe aktuálneho stavu poznania a v záujme všetkých občanov tejto krajiny, nie drevospracujúcich firiem doma či v zahraničí. Vyzývame teda ministra aj štátnych tajomníkov, aby konali podľa svojich vlastných slov, riadili sa aktuálnym stavom vedeckých poznatkov a prestali šíriť škodlivé dezinformácie o bezzásahových lesoch,” poznamenal.

Podpora od stovky vedcov

Kameniar sa zároveň ohradil voči vyjadreniu šéfa envirorezortu z utorka 16. júla o tom, že „časy iba nejakých uškriekaných aktivistov u nás nemajú miesto“. Poukázal na to, že iniciatívu My sme les zastupujú na 80 percent ľudia s titulmi z ekológie a lesníctva.

„Podporuje nás vyše sto vedcov zo všetkých slovenských a niektorých zahraničných univerzít i z viacerých ústavov Slovenskej akadémie vied,“ dodal. Zároveň si myslí, že odborníci v súčasnosti nedostávajú u ministra priestor.

„Sú nahrádzaní rôznymi pytliakmi, poľovníkmi, ťažbármi a ďalšími odborníkmi na všeličo iné, len nie na ochranu životného prostredia, prípadne nekompetentnými straníckymi funkcionármi,“ skonštatoval.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ondrej KameniarTomáš Taraba
Firmy a inštitúcie iniciatíva My sme lesMŽP Ministerstvo životného prostredia SR