Vysádzanie malých stromčekov zahreje pri srdci nejedného milovníka prírody. Lenže na Slovensku to často vyzerá inak. Vlani napríklad upozornil lesník Matúš Hríbik z Telgártu, že sadenice v jeho lese neskončili tam, kde mali. Našiel ich zahrabané v jamách. Navyše, ako nedávno upozornil týždenník Trend, firma, ktorá mala územie zalesniť a odflákla to, dostala od Lesov SR ďalšiu zakázku za 21,6 milióna eur.
Ako to funguje
Na fakt, že Lesy SR nesadia stromčeky celkom s kostolným poriadkom, upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad. Jeho šéf Karol Mitrík na tlačovej besede odporúčal štátnemu podniku, aby s doterajším systémom skoncoval.
„U nás sa zalesňuje z 90 percent externým dodávateľom, iba päť percent pomocou vlastných kapacít v intervale jedného roka, väčšinou na jar. Urobí sa zmluva, firma príde, zalesní a viac sa nestará. Ten, kto realizuje práce, už potom nemá vzťah k tomuto porastu, lebo ho preberajú štátne lesy,“ vysvetľuje Mitrík.
Podľa Šéfa NKÚ sa takto nevytvorí medzi firmou a porastom žiadna väzba. Splní si svoju úlohu a tým to končí. Firma nemá žiadnu zodpovednosť za to, či sadenice prežijú a či je vôbec lesný porast životaschopný.
Tento spôsob začali Lesy praktikovať najmä po kríze v roku 2008. Dovtedy sadili stromčeky lesní robotníci, teda väčšinou robotníčky, ktorým sa hovorilo aj ženičky. Podnik však musel šetriť a títo zamestnanci a zamestnankyne museli ísť ako prví a prvé.
Nemecký model
NKÚ teda v správe o kontrole navrhol štátnemu podniku Lesy SR, aby zmenil spôsob obstarávania. „V nemecku majú koncesný spôsob, ktorý sa mne osobne viac pozdáva a lesníci ho podporujú. Kontrakt sa robí na osem, alebo až desať rokov. Pritom sa blokuje určitá finančná čiastka, ktorú daná firma dostane až potom, čo sa preukáže, že les už rastie,“ uviedol Mitrík.
Zároveň však dodal, že tento spôsob je nesmierne nákladný. Štátne lesy podľa neho vynakladajú na zalesnenie jedného hektára 1 600 eur, Nemci až 15 000 eur.
O stanovisko sme požiadali aj Lesy SR, zatiaľ sa k našim otázkam nevyjadrili.
