Jedna obrovská katastrofa. To je prvá veta, ktorá bez rozmýšľania ako reflex vyjde z úst Liptákom, keď sa ich spýtate na Jasnú a Demänovskú dolinu. Územie Nízkych Tatier v treťom a piatom stupni ochrany bolo ešte pred pätnástimi rokmi zelenou oázou ticha a pokoja, kde pri prechádzke okolo vás prešlo možno jedno-dve autá za hodinu.
No darmo, lyžiarske strediská vynášajú lepšie ako pustý les, a tak sa z maličkej obce medzi horami stalo večné stavenisko, kde kolosálne hotely rastú na počkanie. Nehovoriac o tom, že počas jazdy Demänovskou dolinou sa cítite sa ako v showroome najmodernejších apartmánov.
Ako sa v Jasnej začalo lyžovať?
Lyžovanie na Chopku má dlhoročnú tradíciu. Už koncom 19. storočia sa na jeho svahoch objavili prvé lyže, ktoré využívali najmä lesníci pri práci a poštári. Lyžovanie sa rokmi stávalo čoraz obľúbenejším aj ako forma rekreácie a po druhej svetovej vojne sa začalo uvažovať o výstavbe prvej lanovky.
Netrvalo dlho a v roku 1954 bola uvedená do prevádzky otvorená dvojsedačková, dnes už retro, Von Roll lanovka. Zaujímavosťou bolo, že v nej lyžiari nesedeli v smere jazdy, ale bokom k smeru jazdy.
Odstrel medveďov bude jednoduchší, ministerstvo predstavilo usmernenia aj pri vyhlasovaní mimoriadnych situácií (video)
Prelomový moment nastal koncom 50. rokov minulého storočia, keď sa obe strany Chopku – južná aj severná prepojili. Takto sa veselo, no stále v malom lyžovalo až do konca 90. rokov, kedy ich museli kvôli bezpečnosti lyžiarov odstaviť.
Každý, kto ľadový vetrisko na Chopku pocítil na vlastnej koži si vie predstaviť, ako dokážu prírodné živly “dopomôcť” nekompromisnému zubu času. Po pár rokoch sa začalo všetko renovovať a v roku 2012 sa oficiálne obe strany kopca prepojili opäť – retro dvojsedačky nahradili moderné šesťsedačkové kabínky a lyžiarov postupne začalo pribúdať.
Nedávno tam zbierali hríby, dnes po lese niet ani stopy
„Už to nie je to, čo to bývalo pred 10, 15, 20 rokmi. Človek vtedy vyšiel von sa poprechádzať do prírody, vyšiel do hory na hríby. Teraz, keď sa tam vraciam a vidím tie miesta, kam som kedysi chodil na hríby a sú tam postavené nové hotely a apartmány, po lese ani stopy – je to pre mňa veľmi smutné a nostalgické, ako sa kvôli profitu vieme zapredať a dovolíme niečo takéto,” zdieľal s nami svoje pocity Jakub, ktorý so svojou rodinou v obci Jasná v Demänovskej doline vyrastal.
Sám rodák však priznal, že obyvateľom sa dnes žije lepšie, než kedysi. Turisti prinášajú do obecnej kasy také sumy, o akých sa obci pred pár rokmi ani len nesnívalo. Liptov bol chudobný kraj a ešte k tomu žiť v horách, kde nebolo nič dostať, nebolo med lízať. Svoje o tom vedia aj dôchodkyne z Demänovskej doliny.
„Po chlieb ma rodičia posielali do Ploštína, ktorý bol desať kilometrov od doliny. Pešo – a bolo jedno, či je leto a či mrzne, jesť sme museli,” zdôverila sa nám Vierka, ktorá má na Demänovskú dolinu len tie najkrajšie spomienky. Hovorí, že dnes ju nespoznáva.
Stavebné povolenia sa rozdávajú ako na bežiacom páse
Niet sa čomu diviť, všetky lesy na úpätí Chopku sú vyrúbané, rok čo rok tam pribúdajú nové hotelové komplexy. Namiesto príjemného ticha a štebotania vtáčikov v Jasnej, dnes od rána do večera zúria zbíjačky a bagre. Čaro prírody je preč.
Ako je možné, že zatiaľ čo vo Vysokých Tatrách si prírodu chránia ako oko v hlave, na Štrbskom plese mali problém s výstavbou čo i len jedného parkoviska navyše, sa v Národnom Parku Nízke Tatry rozdávajú stavebné povolenia ako na bežiacom páse?
Veľa do toho má čo povedať zastupiteľstvo obce, ktoré vydáva stavebné povolenia. Práve v tom v Jasnej sedí aj Igor Rattaj, väčšinový akcionár a výkonný riaditeľ spoločnosti Tatry Mountain Resort (TMR), ktorá si z Jasnej vybudovala impérium. V súčasnosti tam však stavia aj veľa súkromníkov, ktorým boli vydané povolenia, čiže už to nie je iba “one man show” spoločnosti TMR ako pred niekoľkými rokmi.
Čo by ju ochránilo pred developermi?
Zatiaľ čo väčšina Demänovskej doliny sa nachádza v najvyššom stupni ochrany, územie od Lúčok až po Jasnú vrátane je v treťom ochrannom pásme. To znamená, že síce výstavba v Demänovskej doline zakázaná je, ak chcete stavať v Jasnej, stačí vám stavebné povolenie a tiež povolenie Národného parku. Tam sa stavať už totiž môže.
„Problém je, že sa stavia nad tým najchránenejším ochranným pásmom a zhora tečie rieka. A tá berie všetok ten bordel, stavebný materiál, splašky, pretože na kanalizácii je množstvo porúch každý rok, dole do územia piateho stupňa ochrany. A jednoducho to tam zamoruje. Legislatívne je všetko v poriadku, lebo sa stavia v trojke, nie v päťke, ale tá tým potom trpí,” hovorí člen Občianskeho združenia Pre dolinu Miloš Prokop.
Výrub stromov bude jednoduchší, Pellegrini podpísal novelu zákona o ochrane prírody
Nehovoriac o množstve áut, ktoré sa Demänovskou dolinou každý deň premávajú. Najväčšie lyžiarske stredisko na Slovensku navštevuje mnoho turistov aj zo zahraničia. V zimnej sezóne je situácia taká, že často sa kolóny z Jasnej tiahnu cez dolinu až do Liptovského Mikuláša, to je 16 kilometrov.
Viete si predstaviť, ako tým trpí divoká zver v chránenej oblasti. Masívnou výstavbou sa narušili prirodzené migračné trasy zvierat a na rozsiahly výrub lesov doplácajú ďalšie chránené druhy.
Gigantický hotelový komplex Damian bol klinec do rakvy
Napriek naliehaniu miestnych obyvateľov, Krajského úradu životného prostredia a ochranárov sa v srdci Jasnej schválila výstavba gigantického hotelového komplexu Damian, ktorý otvorili minulý rok.
Výstavba tohto kolosálneho hotela, s ubytovacou kapacitou vyše 900 ľudí ohrozovala chránené Vrbické pleso, ležiace len sto metrov od neho. Za nezmyselnosť tejto stavby si Damian v roku 2021 vyslúžil anticenu za architektúru Brutus s nasledovným odôvodnením poroty:
„Neúmerné zásahy do prostredia a obrazu prírody ničia aj to najcennejšie, čo tu máme. Jasný BRUTUS smeruje do Jasnej, kde nielen hotel Damian, ale aj koláž desiatok ďalších objektov devalvuje dedičstvo tejto krajiny. Práca autorov týchto počinov demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku Slovenska.“ Stavbu Damianu nemá na rováši TMR, ale jeden z najúspešnejších slovenských podnikateľov Pavol Jakubec.
Petícia v parlamente zapadla prachom
Zviazané ruky a zúfalá bezmocnosť miestnych obyvateľov, ktorí sa denno denne musia prizerať bezohľadnému ničeniu nielen národného parku, ale aj svojho domova, v roku 2020 vyústili v jediné východisko ponúkajúce aspoň svetielko nádeje – petíciu.
Online Petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline, za ktorou stojí Občianske združenie Pre dolinu podpísalo 114-tisíc ľudí, čo ju oprávnilo na posunutie do parlamentu. Petícia adresovaná kompetentným požadovala ukončenie výstavby v Demänovskej doline s okamžitou platnosťou a reguláciu dopravy.
„Petícia bola odovzdaná parlamentu, keďže podľa nás spĺňala zákonné požiadavky na prerokovanie Národnou Radou, no tá ju odmietla s argumentom, že v pôvodnom znení jej petícia adresovaná nebola. Avšak, pani prezidentka, niektorí poslanci a zastupitelia Ministerstva životného prostredia sa k nej verejne vyjadrili a apelovali na dôležitosť systémových zmien výstavby v národných parkoch. Téma bola ale onedlho na úzadí aj v dôsledku pádu vlády a iných celospoločenských zmien a vyžaduje si jej opätovné otvorenie na zákonodarnej úrovni,” vyjadril sa k petícii Miloš Prokop, jeden z jej iniciátorov.
„V prvom rade sa dosiahol obrovský verejný tlak a úradníci sa konečne prestali báť vydávať negatívne rozhodnutia, čo sa týkalo stavebných povolení v Demänovskej doline. Kopec projektov po zverejnení petície nedostalo stavebné povolenia. Bohužiaľ, sa však nedosiahlo žiadne plošné riešenie, ako stavebná uzávera a rozdávanie stavebných povolení začína byť opäť trendom,”dodáva Prokop.
Z Jasnej sa stal Disneyland
Budúcnosť nášho tatranského prírodného pokladu závisí predovšetkým od ohľaduplnosti a spolupráce envirorezortu a obecného úradu. Zdá sa, že aj kompetentní si už začínajú ako-tak uvedomovať alarmujúcu situáciu v Demänovskej doline.
Developer Property Holding tento rok odstúpil od zámeru postaviť v Jasnej v časti Lúčky 30-metrový wellness hotel po tom, ako minulý rok získal povolenie na stavbu od envirorezortu. Ján Budaj sa pod kritizovaný projekt podpísal aj napriek stopke od obecného zastupiteľstva. Developer však nakoniec pôvodnú ideu mega hotela po tlakoch aktivistov a ochranárov zmenil na tri apartmánové domy.
Bojovníci za ochranu nášho prírodného dedičstva síce nevyhrali v parlamente, no získali si silnú pozornosť verejnosti. A aj vďaka nim sa konečne hovorí o tom, ako sa z Jasnej stal Disneyland a následne sa otvára dôležitá otázka: Dá sa to ešte zvrátiť?
