Slovenské poľnohospodárstvo má za sebou ďalší náročný rok. Úrodu 2025 výrazne poznačilo extrémne sucho, ktoré bolo v niektorých regiónoch najhoršie za posledných 35 rokov, a zároveň klesajúce ceny komodít na svetových burzách. K tomu sa pridávajú aj dlhodobé štrukturálne problémy, ktoré brzdia konkurencieschopnosť sektora.
„Tohtoročná úroda na Slovensku bude nepochybne negatívne ovplyvnená suchom. V priemere to pre slovenských poľnohospodárov rozhodne nebude dobrý rok,“ zhodnotil vedúci oddelenia posudzovania rizík Martin Procházka z Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Agrosektor na Slovensku starne
Hoci vojna na Ukrajine v minulosti priniesla obavy z nedostatku a rast cien, aktuálne sa globálne trhy stabilizovali a ceny klesajú. Tento vývoj je pre slovenských poľnohospodárov nevýhodný, pretože ich vlastné náklady rastú, no predajné ceny nerastú rovnakým tempom. Podľa Coface sektor navyše zápasí s dlhodobými slabinami. Chýbajú mu mladí ľudia, moderné technológie a vyššia pridaná hodnota.
Slovensko sa teší z rekordnej úrody, tá však ešte nemusí priniesť nižšie ceny v obchodných reťazcoch
„Slovenskí poľnohospodári starnú, tento sektor nepriťahuje mladých ľudí a v oblasti technológií zaostáva za ostatnými členskými štátmi EÚ,“ upozorňuje Procházka. Väčšina príjmov firiem tak závisí od európskych a národných dotácií, pričom menšie podniky často narážajú na byrokraciu, ktorú veľké farmy zvládajú jednoduchšie.
Zaostávame aj v rámci regiónu V4
Procházka zároveň upozornil, že Slovensko zaostáva aj v rámci regiónu V4. Zatiaľ čo v Česku aj na Slovensku dominujú veľké podniky obhospodarujúce prenajatú pôdu, poľskí poľnohospodári si zachovali menšie rodinné farmy, ktoré dokážu produkovať viac vlastných potravín a spolupracovať s domácim spracovateľským sektorom.
Takáč odmieta návrh viacročného finančného rámca Únie, považuje ho za nebezpečný pre Slovensko
„Priemerná poľská farma má rozlohu 11 hektárov, v porovnaní s 80 hektármi na Slovensku a až 130 hektármi v Českej republike. Napriek tomu sa poľským poľnohospodárom darí produkovať viac lacnejších potravín,“ uvádza odborník. Podobne ako Maďarsko sa tak Poľsko dokázalo priblížiť modelu, ktorý lepšie odoláva trhovým výkyvom.
Potreba modernizácie, inovácie a systémových zmien
Aj keď počet bankrotov firiem v agrosektore ostáva nízky, platobná disciplína nie je ideálna. Meškajúce platby sú časté, hoci podľa Coface sa väčšinou napokon uhradia.
Slovenskí poľnohospodári môžu žiadať dotácie na zelenú naftu, vyčlenených je 30 miliónov eur
„Počet bankrotov poľnohospodárskych podnikov počítame v jednotkách za rok a príčina sa zvyčajne nachádza inde ako v samotnom podnikaní,“ uviedol Procházka. Slabou stránkou je aj nízka úroveň poistenia. Väčšina poľnohospodárov sa nesnaží chrániť pred rizikami, pretože sa spoliehajú na stabilných odberateľov a dlhodobé vzťahy. Celkový obraz slovenského poľnohospodárstva tak ukazuje sektor, ktorý potrebuje modernizáciu, inovácie a systémové zmeny. Bez nich bude aj naďalej zaostávať za susedmi a zostane odkázaný na dotácie.
„Začatie podnikania v poľnohospodárstve je ťažké a získanie pôdy je náročné. Vysoká stabilita trhu s pôdou znamená až nezdravé zakonzervovanie,“ uzatvára Procházka.
