Ku koncu roka 2020 bola na Slovensku zmodernizovaná iba tretina hlavných železničných tratí na Slovensku. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) to uviedol v tlačovej správe, ktorú zaslal hovorca úradu Marek Papajčík.
Celkovo štát zatiaľ vynaložil na modernizáciu tratí 1,6 miliardy eur, zmodernizovať však bude potrebné ešte 563 kilometrov tratí, pričom náklady na ich komplexnú rekonštrukciu sa odhadujú na 5,6 miliardy eur.
Slovensko neinvestuje z vlastných zdrojov
NKÚ konštatuje, že štát za ostatných 20 rokov úplne nesplnil ani jeden z 22 merateľných cieľov definovaných v stratégiách smerujúcich k modernizácii hlavných národných železničných koridorov zaradených do európskeho systému TEN–T.
Železnice majú veľký dlh v údržbe aj investíciách, Doležal chce tento stav zvrátiť
Železničná doprava je najekologickejšou formou dopravy. Na celkovej produkcii emisií sa podieľa iba jedným percentom, kým cestná doprava až 94 percentami. Európska únia (EÚ) preto vo svojich stratégiách počíta s tým, že do roku 2030 sa bude tretina dopravy nad vzdialenosť 300 kilometrov uskutočňovať po vode alebo železničných tratiach, pričom v roku 2050 by to mala byť polovica.
Podľa NKÚ však Slovensko vôbec neinvestuje do modernizácie železníc peniaze z vlastných zdrojov. Za ostatné dve desaťročia pochádzali všetky peniaze použité na modernizáciu železníc výlučne z európskych zdrojov. Kontrolóri takéto využívanie financií považujú za nesystémové a neudržateľné. Aktuálne je zrekonštruovaných 188 kilometrov tratí, modernizácia prebieha na ďalších úsekoch v dĺžke 74 kilometrov. Pri pohľade na financovanie doterajších železničných projektov v sume 1,6 miliardy eur bolo až 85 percent zdrojov hradených z európskych fondov a 15 percent pochádzalo zo štátneho rozpočtu a úverov ŽSR.
Príklady dobrej praxe v Česku
Kým v roku 2010 boli odhadované náklady na modernizáciu troch najdôležitejších koridorov na úrovni 4,2 miliardy eur, v roku 2016 sa počítalo už so sumou 6,3 miliárd eur a vo finále, po obnove všetkých hlavných koridorov, budú náklady štátu na železničnú infraštruktúru až na úrovni 8 miliárd. Najväčší objem peňazí, bezmála 230 miliónov eur, bolo použitých na opravu úseku Trenčín, Zlatovce – Trenčianska Teplá. Pri tomto projekte mala byť modernizácia trate primárne financovaná z eurofondov, avšak pre chyby vo verejnom obstarávaní Brusel jeho financovanie zastavil a všetky náklady muselo znášať Slovensko.
Podľa NKÚ si Slovensko môže vziať príklady dobrej praxe z Českej republiky. Tá ku koncu roka 2019 mala zmodernizovaných takmer 1 100 kilometrov tratí, teda 76 percent celej siete. Viac ako 40 percent financovania pritom tvorili národné zdroje, 30 percent eurofondy a 27 percent bankové úvery. Financovanie v Česku zabezpečoval Štátny fond dopravnej infraštruktúry, ktorý od roku 2000 sústreďuje príjmy z daní a z dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré ďalej využíva na financovanie výstavby dopravnej infraštruktúry, napríklad diaľnic, ciest, železníc, ale aj chodníkov či cyklotrás. V roku 2020 tento fond preinvestoval 4,6 miliardy eur, z toho 47,5 percenta išlo na cestnú infraštruktúru a až 45 percent na železnice.
