Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy sa dlhodobo zhoršoval ich stavebno-technický stav. Mosty ako najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry reálne ohrozujú základné potreby obyvateľov.
Informoval o tom v piatok Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) po vyhodnotení svojich kontrolných akcií s tým, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách prvej, druhej a tretej triedy klesol o polovicu, naopak, dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to na 1 717 v roku 2020.
Dlhodobo sme neinvestovali
Slovensko podľa kontrolórov dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov, zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce.
Zanedbanie starostlivosti nebolo príčinou vlaňajšieho pádu mosta v Spišskej Novej Vsi, ukázalo vyšetrovanie
Základným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. NKÚ odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.
Suma nepostačuje
Ministerstvo dopravy a výstavby podľa kontrolórov vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 mil. eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest II. a III. triedy vrátane mostov asi 10 percent zo svojich rozpočtov.
Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 percent z uvedeného objemu finančných prostriedkov. NKÚ tvrdí, že takáto suma nepostačuje a potvrdzuje to aj stav mostov.
Na mosty treba peniaze aj z domáceho rozpočtu
Na cestách prvej triedy je podľa ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala (nom. Sme rodina) zhruba 1 700 mostov, asi polovica z nich má 60 a viac rokov. „Tým, že sme sa o tieto mosty dlhodobo nestarali, je dnes viac ako tretina týchto mostov v zlom až havarijnom stave. Na túto situáciu som upozorňoval ešte v novembri 2020, kedy som na vláde predstavil náš mostný program, akýsi strategický dokument, ako dlhodobo chceme tieto mosty obnovovať,“ vyhlásil minister. Vtedy na vláde neuspel, no na základe správy NKÚ sa o to pokúsi znovu a bude o tom rokovať s ministerstvom financií.
„Mosty obnovujeme v prevažnej miere vďaka fondom Európskej únie a len minimum obnovujeme zo štátneho rozpočtu,“ uviedol Doležal, pričom podľa neho na mosty treba dávať aj peniaze z domáceho rozpočtu. Vzhľadom na situáciu verejných financií na ministerstve dopravy už dlhšie pripravujú alternatívu financovania obnovy mostov cez projekt PPP.
Správcovia robia len nevyhnutné opravy
„Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe sto rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné,“ uviedol predseda NKÚ Karol Mitrík s tým, že náprava bude vyžadovať oveľa viac investícií.
Na opravu mosta v Kežmarku pôjde 1,6 milióna eur, práce potrvajú deväť mesiacov
Pokiaľ v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy vyše 63 percent mostov (4 500) v troch najlepších zo siedmich stupňov stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo približne 33 percent (2 417). Naopak v troch najhorších kategóriách bolo v roku 2020 takmer 24 percent z celkového počtu mostov a do kategórie uspokojivý stav sa prepadlo 3 025 mostov, čo je viac ako 50 percent v porovnaní v rokom 2014. Výrazne sa tak podľa kontrolórov znehodnocuje majetok štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú „dobrými hospodármi“.
