Východ Slovenska, región bohatý na kultúru, históriu a prírodné krásy, už desaťročia bojuje s nedostatočnou dopravnou infraštruktúrou, ktorá brzdí jeho ekonomický a sociálny rozvoj.
Dlho očakávané projekty ako rýchlostná cesta R4 (Via Carpathia) od poľskej hranice do Prešova či zemplínska diaľnica D1 od Bidoviec až po ukrajinskú hranicu sa stali symbolmi nesplnených sľubov, politických hier a systémových zlyhaní.
Preto otázka z titulky, či je na východe Slovenska skutočne všetko „porobené“, alebo či ide len o ďalší príbeh nekonečného čakania, je na mieste.
R4: Brána na sever, ktorá stále čaká na kľúč
Rýchlostná cesta R4 má byť kľúčovou spojnicou medzi severom a juhom Európy, čím by sa východ Slovenska lepšie napojil na severné trhy a zlepšila by sa dostupnosť regiónov ako Svidník či Stropkov.
Tento projekt má strategický význam nielen pre dopravu, ale aj pre ekonomiku a turizmus. Napriek tomu, že sa o R4 hovorí už od 90. rokov, jej výstavba postupuje mimoriadne pomaly. Časť okolo Prešova – známa z refrénu pesničky skupiny HeĽenine oči – Obchádzam už Prešov, sú síce v prevádzke, no veľká časť trasy, najmä smerom k poľskej hranici, zostáva len na papieri, alebo v štádiu plánovania.
Podľa vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) je plánovaná rýchlostná cesta R4 v pokročilom štádiu prípravy. Celý úsek od Svidníka po Kapušany prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Konkrétne pre úsek Lipníky – Kapušany je právoplatné aj územné rozhodnutie a úsek získal osvedčenie o strategickej investícii.
Motoristi v smere z Trnavy sa už priamo napoja na bratislavský obchvat
Aktuálne sa pracuje na súťažných podkladoch na výber spracovateľa stavebného zámeru v zmysle nového stavebného zákona. Hoci toto vyjadrenie naznačuje pokrok, pre obyvateľov regiónu je otázne, ako dlho ešte potrvá, kým sa slová premenia na konkrétne výsledky. Prípravné fázy sa často naťahujú na roky a reálna výstavba je stále v nedohľadne.
Hlavným problémom zostávajú nedostatočné finančné zdroje a slabá politická vôľa. Štát opakovane presúva priority na západ krajiny, kde sú projekty ako D4/R7 pri Bratislave realizované rýchlejšie, hoci o ich strategický význam pre celú našu krajinu možno minimálne pochybovať.
Ďalším problémom je zložitosť výkupu pozemkov a environmentálne obmedzenia, ktoré celý proces len spomaľujú. Pre obyvateľov východu je však najväčším sklamaním nedostatok transparentnosti – minimálna, alebo žiadna informovanosť, termíny sa posúvajú, sľuby sa porušujú a výsledok je stále v nedohľadne. R4 tak zostáva symbolom ignorancie centra voči periférii.
D1: Diaľnica, ktorá nikdy nekončí
Diaľnica D1, hlavná tepna Slovenska, mala byť dávno hotová až po ukrajinskú hranicu. Úsek od Bidoviec po hranicu však stále nie je ani v pláne na výstavbu, hoci ide o strategickú spojnicu s východnou Európou.
D1 by mohla výrazne uľahčiť dopravu tovarov, zlepšiť prístup k pracovným príležitostiam a posilniť cezhraničnú spoluprácu. Namiesto toho sa východné Slovensko musí spoliehať na preplnené a nebezpečné cesty nižšej kategórie, čo zvyšuje nehodovosť a spomaľuje rozvoj regiónu.
NDS vo svojom vyjadrení uvádza, že úseky D1 od Bidoviec až po štátnu hranicu s Ukrajinou sú v prípravnej fáze. Koncom minulého roka získal tento ťah osvedčenie o strategickej investícii.
Už majú k dispozícii vypracovanú multimodálnu štúdiu realizovateľnosti a bola predložená informácia o navrhovanej činnosti. Aj tu však ide zatiaľ len o administratívne kroky, ktoré zatiaľ neznamenajú konkrétny pokrok v teréne. Pre obyvateľov a podnikateľov v regióne je frustrujúce, že hoci sa o týchto úsekoch hovorí ako o strategických, reálna výstavba sa neustále odkladá.
Problémy pri výstavbe D1 sú podobné ako pri R4 – nedostatok financií a politická neochota. Kým západné úseky D1 boli prioritou, východ zostáva na chvoste. Obce a mestá Pánu Bohu za chrbtom ( za Košicami ) – Michalovce, Sobrance či Humenné tak čakajú na lepšiu dostupnosť, kým investori odchádzajú inde, kde sú podmienky priaznivejšie.
Mediálna pozornosť: Západ a sever Slovenska dominuje, východ v tieni
Pri pohľade na mediálnu pozornosť venovanú dopravným projektom na Slovensku je jasné, že západ krajiny opäť dominuje. Projekty ako D4 a R7, teda bratislavský obchvat, sú častou témou v médiách aj na sociálnych sieťach. Ich výstavba, meškania, finančné problémy atď. pravidelne zapĺňajú titulky. Napríklad, podľa analýz mediálneho priestoru (napr. údaje z monitorovacích nástrojov ako Newton Media) sa o D4/R7 píše a diskutuje niekoľko násobne viac ako o projektoch na východe. Tieto projekty sú často prezentované ako kľúčové pre celú krajinu, hoci priamo slúžia najmä západnému Slovensku a Bratislavskému kraju.
Na sociálnych sieťach, ako sú Facebook či Twitter, je viditeľná frustrácia obyvateľov západného Slovenska z dopravných zápch v okolí Bratislavy, čo ďalej zvyšuje pozornosť venovanú D4/R7. Na rozdiel od toho, projekty ako R4 či východné úseky D1 sú v médiách spomínané sporadicky, často len v súvislosti s politickými sľubmi pred voľbami alebo pri oznamovaní ďalších odkladov.
Diskusie na sociálnych sieťach zo strany východniarov sú síce prítomné, no často sa obmedzujú na lokálne skupiny a nemajú celonárodný dosah. Napríklad, stránky a skupiny venované rozvoju východného Slovenska (ako „Východ Slovenska – rozvoj regiónu“ na Facebooku) pravidelne kritizujú ignoráciu regiónu, no ich hlas zostáva v porovnaní so západom menej počuteľný.
Ďalším často medializovaným úsekom je D1 v okolí Žiliny a Martina, a D3 od Žiliny na sever, kde sa riešia problémy s kapacitou a nehodovosťou (napr. úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s tunelom Višňové). Tieto úseky na severe Slovenska dostáva väčšiu pozornosť ako východné úseky, pretože sú kľúčové pre tranzitnú dopravu. Východ Slovenska tak v mediálnom priestore zostáva na okraji, čo len posilňuje pocit zanedbávania zo strany obyvateľov regiónu.
Prečo na východe nič nové?
Otázka, či je na východe „všetko porobené“, je skôr rečnícka. Nie, nie je porobené, a to je práve problém. Dopravná infraštruktúra na východe Slovenska trpí systematickým zanedbávaním.
Región je vnímaný ako menej významný ( a darmo okresy na východe Slovenska sú vládou označované za prioritné ), hoci má obrovský potenciál. Nedostatočná infraštruktúra brzdí príchod investorov, zhoršuje kvalitu života obyvateľov a zväčšuje regionálne disparity. Kým západ krajiny profituje z rýchlych ciest a lepšej dostupnosti, východ zostáva odrezaný od moderného sveta – a to nielen geograficky.
Hoci vyjadrenia NDS naznačujú určitý pokrok v príprave projektov pre R4 a D1, pre bežných ľudí sú tieto informácie len ďalším prísľubom bez konkrétneho časového horizontu. Na druhej strane, nie všetko je stratené.
Niektoré úseky R4 a D1 sú vo výstavbe, alebo v pláne, hoci s veľkým meškaním. Prísľub financií ( zvyšovanie výdavkov na armádne duálne projekty ) a tlak zo strany samospráv a občianskych iniciatív môžu priniesť zmenu. No bez jasnej politickej vôle a systémových reforiem v oblasti plánovania a financovania infraštruktúry zostane východ naďalej čakať.
Nádej zomiera posledná
R4 a D1 nie sú len cesty – sú symbolmi nádeje na lepší život pre ľudí na východe Slovenska. Ich výstavba by mala byť skutočnou národnou prioritou, a nie politickou hračkou.
Ak chce Slovensko skutočne fungovať ako jednotný celok, musí prestať ignorovať svoje periférne regióny. Na východe nie je nič nové, ale ešte stále je čas to zmeniť.
Otázka neznie, či je všetko porobené, ale či sme ochotní konečne konať. Bez rýchlych ciest a diaľnic zostane východ naďalej na okraji – geograficky aj ekonomicky.
