Ku koncu roka 2016 bolo na cestách druhej a tretej triedy 5 439 mostov, z ktorých v zlom, vo veľmi zlom a v havarijnom stave bolo až 592 mostov, pričom 82 z nich do tejto kategórie pribudlo v rokoch 2013 až 2016. Ukázala to odborná štúdia Najvyššieho kontrolného úradu SR.
BRATISLAVA 26. januára (SITA) – Stav mostov na cestách druhej a tretej triedy sa nezlepšil, naopak, vzrástol počet mostov v zlom a vo veľmi zlom stave. Ku koncu roka 2016 bolo na cestách druhej a tretej triedy 5 439 mostov, z ktorých v zlom, vo veľmi zlom a v havarijnom stave bolo až 592 mostov, pričom 82 z nich do tejto kategórie pribudlo v rokoch 2013 až 2016.
Ukázala to odborná štúdia Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) o stave mostov na krajských cestách v rokoch 2013 až 2016. Cesty druhej a tretej triedy sú vo vlastníctve samosprávnych krajov.
Takmer tretina mostov má vyše 65 rokov
„Zhoršovanie stavu vyplýva z dlhodobo zanedbanej údržby mostov a nedostatku finančných prostriedkov na ich údržbu a opravy. Prispievajú k tomu aj odkladané rekonštrukcie mostných objektov za hranicou životnosti. Mnohé stavby boli totiž postavené v období krátko po druhej svetovej vojne a v súčasnosti sa blížia k hranici svojej technickej životnosti,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Za posledných dvadsaťpäť rokov bolo na cestách druhej a tretej triedy postavených len zhruba sto mostov, čo sú dve percentá z ich súčasného celkového počtu. Vek takmer tretiny mostov (1 733 mostov) podľa evidencie Slovenskej správy ciest presahuje 65 rokov. Zároveň sú tieto cestné stavby výrazne preťažované nákladnou dopravou.
Podľa zistení kontrolórov NKÚ sa zaťaženie týchto ciest vrátane mostov ešte zvýšilo po zavedení mýtneho systému na cestách prvej triedy v roku 2014, keď ich začali obchádzať mnohé vozidlá po cestách druhej a tretej triedy. Pri vozidlách nad dvanásť ton ide o takmer dvojnásobný nárast.
Chýba systémový prístup k cestám a mostom
„Napriek tomu, že počet mostov v zlom, vo veľmi zlom a havarijnom stave tvorí takmer 11 % z celkového počtu, v Strategickom pláne rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy je zahrnutých len desať projektov na realizáciu rekonštrukcie mostov,“ priblížila Bolech Dobáková.
Vyššie územné celky ako zriaďovatelia, resp. zakladatelia regionálnych správ ciest, zodpovedné za komplexnú starostlivosť o mosty, nemajú spracované štúdie uskutočniteľnosti opráv na cestách a mostoch. Kontrolóri tak konštatujú, že neexistuje systémový prístup v oblasti správy a údržby ciest vrátane mostov.
Použité peniaze nestačia na opravy a údržbu mostov
V sledovanom období sa do výstavby a rekonštrukcie mostov na cestách druhej a tretej triedy investovalo približne 15 mil. eur, čo sú asi 3 % z celkových výdavkov na cesty tejto kategórie vrátane mostov. Pri zahrnutí výdavkov na ich bežnú údržbu a opravy ide o takmer 23 mil. eur, čiže 4,6 %.
Vynaložené finančné prostriedky nedokážu pokryť skutočné potreby rekonštrukcie, opráv a údržby, keďže stav mostov sa zhoršuje. Kontrolóri preto považujú za dôležité pripraviť udržateľný plán financovania mostov, a to tak z pohľadu ich výstavby a rekonštrukcie, ako aj údržby a opráv. Najvyšší podiel mostov v kategóriách zlý, veľmi zlý a havarijný stav bol evidovaný v Bratislavskom a Žilinskom kraji.
Za štyri roky diagnostikovali len 24 mostov
Počet hlavných prehliadok, ktoré sa vykonávajú na základe poverenia Ministerstva dopravy a výstavby SR, bol v roku 2016 spomedzi sledovaných rokov najnižší, predstavoval len 7 % z celkového počtu prehliadok (4 479). V rokoch 2013 až 2016 bolo na Slovensku diagnostikovaných len 24 mostov, pričom inštitút diagnostiky mostov sa vôbec nevyužil v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom kraji.
Bežná prehliadka odborných hodnotiteľov sa pre ich nedostatok nevykonala v Trnavskom kraji, čo mohlo ovplyvniť objektívne získavanie informácií o prevádzkovom stave mostov.
Zhoršovanie stavu mostov si do budúcna vyžiada viac peňazí
Pri súčasnom nastavení systému financovania výstavby, opravy a údržby mostných objektov podľa kontrolórov nemožno zastaviť zhoršovanie ich prevádzkového stavu. „Ani samotný rozpočet verejnej správy na rok 2018 nevytvára predpoklady na zlepšenie vývoja v súvislosti s mostnými konštrukciami na cestách II. a III. triedy. A práve negatívny trend zhoršovania stavu mostov a nedostatočné financovanie opráv si do budúcna vyžiada vyššie finančné investície,“ dodala Bolech Dobáková.
Zároveň vzniká riziko zhoršenia kvality dopravnej dostupnosti, čo sa podľa NKÚ negatívne premietne do každodenného života ľudí vo viacerých regiónoch. Je to jedno z rizík s negatívnym dosahom na kvalitu života obyvateľov.
