S nepriaznivými vplyvmi koronakrízy počítajú štátne železničné spoločnosti aj v tomto roku. Zároveň ale očakávajú, že tvrdé následky pandémie v podobe prepadu prepravy cestujúcich a tovarov či chýbajúcich peňazí na prevádzku infraštruktúry sa už zmiernia.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK CARGO) ešte vlani v októbri začala s prepúšťaním zamestnancov. V realizácii nového plánu svojho radikálneho zoštíhlenia a transformácie bude pokračovať.
Radikálna transformácia
Do konca prvého štvrťroka plánuje prepustiť približne tisíc zamestnancov, pričom proces hromadného prepúšťania by mal byť ukončený v druhom štvrťroku 2021.
Plný efekt zo zníženia počtu zamestnancov sa podľa generálneho riaditeľa ZSSK CARGO Romana Gona prejaví až v roku 2022. Spoločnosť mala začiatkom decembra minulého roka 4 757 zamestnancov. Jej šéf hovorí, že plánované zmeny nie sú len o prepúšťaní zamestnancov.
Koronakríza výrazne zmenila plány železničných spoločností, generálni riaditelia hodnotia uplynulý rok
„Kontinuálny pokles tržieb a neustále sa zvyšujúce náklady je potrebné eliminovať viacerými opatreniami zameranými na posilnenie obchodných aktivít a tiež rozsiahlymi prevádzkovými úsporami,“ uviedol pre portál NašaDoprava.sk.
Spoločnosť podľa neho musí byť životaschopná, a preto je potrebné vrátiť objem prepráv a výšku tržieb do dvoch rokov minimálne na úroveň roku 2019, teda okolo 30 miliónov ton tovarov za rok.
„Len takýto objem nám garantuje pokrytie fixných nákladov. Skoré ukončenie koronakrízy by znamenalo konsolidáciu pomerov na trhu, a to by sme privítali asi všetci,“ poznamenal Gono.
Modernizácia železníc
Spoločnosť popri výrazných vplyvoch koronakrízy na svoje fungovanie pociťuje už viac ako dva roky pokles prepráv zapríčinený úpadkom európskeho hutníctva.
Situáciu výhľadovo zhoršuje aj postupný útlm uhoľných elektrární, predpokladaný pokles ťažby dreva aj celosvetová ekonomická depresia a neistota v dôsledku pandémie.
Okrem svojej prebiehajúcej transformácie chce dopravca otvoriť odbornú diskusiu o dôležitosti štátnych programov rekonštrukcie a modernizácie slovenskej železničnej infraštruktúry a verejnej podpory ekologickej prepravy tovarov po železnici.
Modernizácii železničných koridorov východ - západ pod taktovkou ŽSR už nič nestojí v ceste
„Verím, že železničná nákladná doprava môže byť pre slovenskú prepravu tovarov opäť rozhodujúca a kľúčová. Prechod a rozsiahla podpora prechodu na zelenú ekonomiku nám dávajú veľkú šancu a my na ňu musíme byť pripravení,“ upozorňuje Gono.
Podľa neho vo vývoji automobilového priemyslu idú výrazne do popredia elektromobily a v nákladnej doprave na Slovensku sa po ceste cez spaľovacie motory kamiónov prepraví viac ako štvornásobný objem tovaru oproti železnici, kde je rozhodujúca väčšina tovaru prepravená elektrickou trakciou.
Efektivita prepravy
Prioritou ZSSK CARGO je aj riešiť efektívnosť prepravného procesu. Dopravca v tejto súvislosti presadzuje zmenu modelu obsluhy a prevádzkových a prekládkových činností. Dosiahnuť to chce prehodnotením siete manipulačných vlakov zabezpečujúcich obslužnosť vozebných ramien v regiónoch pre zvoz a rozvoz jednotlivých vozňových zásielok.
„Budeme ešte viac zvyšovať obchodné aktivity nielen u nás, ale aj na zahraničných tratiach, zabezpečovať pre zákazníkov pružnejšie reakcie na vývoj na trhu z pohľadu nastavenia technológií a kapacít,“ dodal Gono.
V oblasti údržby a opráv železničných koľajových vozidiel chce spoločnosť udržať aj staršie vozidlá v dostatočnom množstve a dobrom technickom stave na uspokojenie potrieb zákazníkov.
Obnova vozidlového parku
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) očakáva, že v roku 2021 sa situácia v súvislosti s koronakrízou zlepší a tým sa zvýši mobilita, oživí ekonomika a zlepšia sa aj jej hospodárske výsledky.
V dôsledku pandémie a výrazného prepadu počtu cestujúcich v minulom roku však predpokladala pokles tržieb z predaja cestovných dokladov predbežne takmer o polovicu.
Osobný vlakový dopravca napriek trvajúcej koronakríze plánuje pokračovať v obnove svojho vozidlového parku. Nové a modernizované vozne totiž majú v súčasnosti podiel zhruba 60 percent a v prípade rušňov je to iba okolo 40 percent.
Kmeť: Musíme systematicky investovať do dopravy. Inak začnú padať mosty a kolabovať diaľnice
Požiadavky a nároky cestujúcich na spoľahlivú a pohodlnú osobnú dopravu aj na železniciach rastú, a tak je ďalšia obnova a modernizácia vlakov, ale aj ich efektívne využívanie nevyhnutnosť.
Električkozubačky pre Tatry
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva ZSSK Filip Hlubocký považuje v tomto roku za jeden z najdôležitejších príchod nových vozidiel do Vysokých Tatier pre regionálnu dopravu na Ozubnicovej železnici Štrba – Štrbské Pleso a Tatranských elektrických železniciach.
„Pôjde o päť nových hybridných ozubnicových jednotiek a jeden multifunkčný rušeň, ktoré doplnia jej súčasnú flotilu a budú schopné jazdiť po klasickej i po ozubnicovej trati,“ informoval Hlubocký s tým, že nové vozidlá budú nasadzované po zrekonštruovaní ozubnicovej trate.
Financovanie železníc v štátnom rozpočte je nedostatočné, podľa Mateja potrebujú stovky miliónov eur
Prvá z piatich „električkozubačiek“ za takmer 39 miliónov eur bez DPH od švajčiarskeho výrobcu Stadler Bussnang AG už prišla do tatranského regiónu v závere minulého týždňa. Všetky vozidlá plánujú postupne sprevádzkovať od júna priebežne do konca tohto roka. Vlak s kapacitou 91 miest na sedenie a 88 miest na státie má maximálnu rýchlosť 80 kilometrov za hodinu.
Nové vlaky, modernejšie vozne
ZSSK postupne nasadzuje aj elektrické jednotky do Žilinského a Trenčianskeho kraja. Z plánovaných 25 týchto vlakov v hodnote 160 miliónov eur bez DPH už desať nasadila do prevádzky, jazdiť budú najmä na tratiach Žilina – Trenčín, Žilina – Čadca, Čadca – Zwardoń, Žilina – Liptovský Mikuláš.
„V okolí Zvolena budú taktiež pribúdať dieselmotorové jednotky, aktuálne je v prevádzke 15 z 21 kusov,“ priblížil Hlubocký. Ide o investíciu pre regionálnu dopravu najmä v Banskobystrickom, ale aj Žilinskom a Trenčianskom kraji za 77 miliónov eur bez DPH.
Nechcem byť hrobárom slovenských železníc, vyhlásil minister dopravy Doležal
Vlaky budú premávať na tratiach Zvolen – Banská Bystrica – Brezno, Zvolen – Fiľakovo, Zvolen – Vrútky – Prievidza a Fiľakovo – Jesenské – Rimavská Sobota – Tisovec.
Vo všetkých týchto prípadoch ide o projekty spolufinancované s využitím eurofondov cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra. V tomto roku má byť zároveň skompletizovaná dodávka 35 nových osobných vozňov v celkovom objeme skoro 69 miliónov eur.
Novinky pre cestujúcich
Dopravca pripravuje pre cestujúcich dve veľké novinky, pravda, ak to pandemická situácia dovolí. „Ide o zavedenie nového autovlaku z Bratislavy do chorvátskeho Splitu. Vlak bude premávať dvakrát týždenne počas letnej sezóny – od 18. júna do 10. septembra 2021,“ prezradil Hlubocký.
Vlak by mal odchádzať z Hlavnej stanice v Bratislave vždy v utorok a v piatok o 15:51 s príchodom do Splitu na druhý deň tesne pred 10:00. Zo Splitu bude vlak vyrážať každú stredu a sobotu po 16:00 s príchodom do Bratislavy nasledujúce ráno pred 11:00. Súčasťou vlaku s lôžkovými a sedačkovými vozňami bude aj vozeň na prepravu automobilov.
Od nedele sa na železničnej trati medzi Bratislavou a Komárnom mení dopravca. Čo to znamená pre cestujúcich?
ZSSK v závislosti od podmienok uvažuje aj o celoročnom priamom vlakovom spojení Bratislavy s rakúskym mestom Mürzzuschlag v Schneeberských Alpách. Aktuálna situácia vzhľadom na lockdown to však zatiaľ neumožňuje.
Lyžiarsko-turistické regionálne expresy, ak to bude neskôr možné, by mali premávať každú sobotu a nedeľu, s odchodom zo stanice Bratislava – Petržalka o 6:11 a s príchodom do cieľa o 9:10. Opačne majú odchádzať z Mürzzuschlagu o 16:46 a doraziť do Petržalky o 19:44. Vlaky by mali zastavovať aj v staniciach Semmering a Spital am Semmering, kde je možný priamy prístup do lyžiarskych areálov.
Bezpečnosť prevádzky
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v roku 2021 považujú za svoj hlavný cieľ zachovanie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky. Generálny riaditeľ podniku Miloslav Havrila to však podmieňuje získaním ďalších finančných prostriedkov od štátu nielen na bežnú, ale aj odloženú údržbu z minulosti.
Schválený štátny rozpočet na rok 2021 počíta s výdavkami pre ŽSR na prevádzku železničnej infraštruktúry v objeme 266,5 milióna eur. Správcovi železničnej infraštruktúry sa to však máli, na zabezpečenie jej prevádzky potrebuje takmer o polovicu vyššiu sumu.
Štát zachraňuje železničiarov pred dopadmi pandémie. Posiela im desiatky miliónov
V minulom roku štát vyčlenil na tento účel ešte 272,5 milióna eur, rovnaký objem schvaľoval od roku 2014. Ďalšie milióny dostávajú železnice v podobe kapitálových výdavkov na financovanie modernizácie infraštruktúry zo zdrojov Európskej únie a od štátu v rámci domáceho spolufinancovania.
„Druhým cieľom je realizovať významné investičné akcie modernizácie tratí v úsekoch Poprad – Lučivná, Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica, ako aj prestavbu uzla Žilina a dokončenie posledných rozostavaných úsekov medzi Bratislavou a Žilinou,“ uviedol Havrila.
Veľkú pozornosť chcú ŽSR venovať aj novým možnostiam financovania zlepšenia železničnej infraštruktúry cez Fond obnovy. Popri dispečerizácii tratí považuje šéf spoločnosti za potrebné aj elektrifikáciu vybraných úsekov, prestavbu výpravných budov, ako aj udržanie kvalifikovaných a prípravu budúcich zamestnancov.
